ID	Otazka	a	b	c	d	e	f	g	h
1	Stav, keď sú životné deje obmedzené na minimum sa nazýva	fagocytóza	anabióza	pinocytóza	aktivácia	depresia	redukcia	amitóza	konjugácia
2	Môžu sa bunky v niektorých druhoch kolónií špecializovať na určité funkcie:	nie	áno	áno, ak majú žľazy s vnútorným vylučovaním	všetky druhy za optimálnych podmienok	áno, napr. u niektorých bičíkovcoch	áno, napr. u niektorých výtrusovcoch	áno, tam kde prebieha diferenciácia	áno, tam kde neprebieha diferenciácia
3	Reprodukčná izolácia druhu znamená, že	druh je neohraničenou sústavou	druh je systémovou úpravou	druh je ohraničenou sústavou	druh je ohraničený možnosťou rozmnožovať sa tak, aby vzniklo plodné potomstvo	druhy sú navzájom medzi sebou ohraničené možnosťou rozmnožovať sa a ich potomstvo je neplodné	druh je otvorená sústava	príslušníci určitého druhu sa môžu navzájom krížiť a mať plodné potomstvo	príslušníci určitého druhu sa môžu navzájom krížiť a ich potomstvo nie je plodné
4	Význam vody v organizme:	pôsobí ako rozpúšťadlo mnohých látok	zúčastňuje sa transportu látok v organizme	vplýva na reguláciu teploty	umožňuje disociáciu molekúl látok na ióny	tvoria sa z nej aminokyseliny	zahusťuje hypotonické roztoky	bráni vstupu asociovaných látok do bunky	priamo sa zúčastňuje mnohých reakcií
5	Akú špecifickosť enzýmov rozoznávame:	substrátovú	bunkovú	paralytickú	funkčnú	anabolickú	katalitickú	analabolickú	reprodukčnú
6	Čo je podstatné pre vegetatívne rozmnožovanie z hľadiska dedičnosti:	všetci potomci sú svojimi dedičnými vlastnosťami zhodni s rodičovským organizmom	niekedy nie sú potomci zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom	vedie k nárastu dedičnej rôznorodosti medzi potomkami	niekedy sú potomci zhodní svojimi dedičnými vlastnosťami s rodičovským organizmom	umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa udržiavajú ich výhodné vlastnosti	umožňuje rozmnožovať organizmy tak, že sa objavujú u nich nové výhodné vlastnosti	umožňuje vznik veľkého počtu geneticky rovnakých potomkov z jedného materského organizmu	nevedie k dedičnej rôznorodosti medzi potomkami
7	Gonochorizmus je:	odlíšenie samčích a samičích individuí	vývoj pohlavných orgánov	diferencovaná pohlavnosť	podobnosť samčích a samičích individuí	jav, keď organizmus produkuje jeden typ gamét	jav, keď organizmus produkuje obidva typy gamét	jav, keď organizmus produkuje makrogaméty alebo mikrogaméty	jav, keď organizmus produkuje makrogaméty aj mikrogméty
8	Prispôsobivosť organizmu k podmienkam vonkajšieho prostredia sa nazýva:	anabióza	autotrofia	adaptabilita	homeostáza	autolýza	heterotrofia	replikácia	mutácia
9	Inhibítory enzýmov	sú látky nachádzajúce sa v bunke, ktoré aktívny enzým inaktivujú	sú látky nachádzajúce sa v bunke, ktoré väzbou na molekulu enzýmu inaktívny enzým aktivujú	sú látky, ktoré menia koncentráciu substrátu	môžu meniť štruktúru aktívneho centra	sú látky nachádzajúce sa len v jadre, ktoré aktívny enzým inaktivujú	sú látky vstupujúce do buniek, ktoré väzbou na molekulu enzýmu inaktívny enzým aktivujú	sú látky v bunke, ktoré inaktívny substrát aktivizujú	sú látky v bunke, ktoré aktívny substrát inaktivujú
10	Je vybavenie bunky enzýmami riadené geneticky:	áno, ale len u prokaryotických buniek	áno, ale len u eukaryotických buniek	niekedy, podľa typu genómu	áno, podľa charakteru bunkového metabolizmu	áno, u všetkých buniek	spravidla len niekedy, podľa stavu metabolizmu	áno, ale len u vírusov	spravidla len niekedy, podľa typu bunky
11	V čom spočíva substrátová špecifickosť enzýmov:	v tom, že určitý enzým môže katalyzovať chemickú reakciu s ľubovoľným substrátom	v tom, že určitý enzým môže katalyzovať chemickú reakciu len s určitým substrátom	v blokovaní špecifických chemických reakcií	v tom, že enzým môže katalyzovať napr. reakciu s glukózou ako substrátom, ale nie s glycerolom	v tom, že každý enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom	v tom, že jeden enzým môže katalyzovať určitú chemickú reakciu s každým substrátom	v tom, že ak reakciu katalyzujú dva enzýmy, jeden je substrátom pre druhý	v tom, že špecifickosť enzýmu zabezpečuje substrát, ktorý vytvára jeho aktívne centrum
12	Ako sa nazýva kovalentná väzba v ATP, ktorá obsahuje veľké množstvo energie a ľahko sa štiepi	makroenergetická fosfátová väzba	vodíkový mostík	mikroenergetická fosfátová väzba	peptidová väzba	akumulačná väzba	akumulačná fosfátová väzba	fosfátový mostík	iónová väzba
13	Osmotická lýza bunky nastáva v prostredí	hypotickom	hypertonickom	v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita nižšia ako v bunke	v atonickom prostredí	izotonickom	v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita rovnaká ako v bunke	v prostredí, v ktorom je osmotická aktivita vyššia ako v bunke	v prostredí, ktoré je hustejšie, ako v bunke
14	Čo je základom pohlavného rozmnožovania mnohobunkových organizmov	prítomnosť somatických buniek	diferencovanie buniek na gaméty	prítomnosť pohlavných chromozómov	prítomnosť vonkajších pohlavných orgánov	prítomnosť pohlavných buniek	diferencovanie buniek na zygoty	diferencovanie buniek na blastoméry	prítomnosť kopulácie
15	Zárodky všetkých mnohobunkových živočíchov prejdú v individuálnom vývine:	štádiom moruly	štádiom blastuly	štádiom ektodermy, endodermy a mezodermy	štádiom gastruly	štádiom endodermy	štádiom mezodermy	štádiom mezoglei	štádiom ektodermy
16	Pri ktorom z dvoch hlavných spôsobov rozmnožovania mnohobunkovýzch organizmov je vzniknutý jedinec z genetického hľadiska identický s rodičovským organizmom	pri pohlavnom rozmnožovaní	pri nepríbuzenskom krížení	pri príbuzenskom krížení	pri nepohlavnom rozmnožovaní	pri vegetatívnom rozmnožovaní	pri medziľudskom rozmnožovaní	pri medzidruhovom krížení	pri sexuálnom rozmnožovaní
17	Aminokyseliny v molekule bielkovín sa spájajú väzbou	nekovalentnou	esterickou	peptidovou	makroergickou	vodíkovou	glykozidickou	mikroergickou	kovalentnou
18	Konjugácia sa vyskytuje u:	vírusov	baktérií	riasničkavcov	hemosporídií	plazmidov	hubiek	človeka	placentovcov
19	Pohlavný dimorfizmus je:	odlíšenie spôsobu pohlavného rozmnožovania	odlíšenie jedincov primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi	existencia rovnakých mužských a ženských pohlavných buniek	odlíšenie jedincov gonádami, morfologickými a funkčnými vlastnosťami	odlíšenie samčích a samičích indivíduí primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi	odlíšenie vonkajšieho a vnútorného oplodnenia	jav prítomný u semenných jednodomých rastlín	jav prítomný u dvojdomých rastlín
20	Medzi aplikované biologické vedy patrí:	biofyzika	poľnohospodárska biológia	bionika	ontogenéza	medicína	molekulová biológia	histológia	anatómia
21	K modelovým organizmom, ktoré sa používajú v biologických pokusoch patria:	vírusy	baktérie	drozofily	obojživelníky	morčatá	eobionty	šimpanzy	ribozómy
22	Inbreeding je:	rozmnožovanie, pri ktorom v populácií pribúdajú heterozygoti	medzidruhové kríženie	príbuzenské kríženie	kríženie heterozygotov	metóda používaná v šľachtiteľstve	kríženie jedincov s veľmi podobnými genotypmi	porušenie panmix, ktorého krajným typom je autogamia	rozmnožovanie, pri ktorom v populácií pribúdajú homozygoti
23	Energia, uvoĺnená pri chemických procesoch, sa viaže do chemických väzieb v zlúčenine, ktorú nazývame:	nukleoproteid	nukleínová kyselina	ATP	hormón	adenozintrifosfát	glykogén	centrozóm	adrenalín
24	Energetický metabolizmus možno charakterizovať ako:	premenu jednoduchých organických látok na zložitejšie	energiu obsiahnutú v organických látkach	chemické premeny, pri ktorých sa uvoľňuje energia schopná konať prácu (voľná energia) a následne spotrebovanie tejto energie	využitie tepelnej energie bunkou	chemické premeny, pri ktorých sa uvoľňuje informácia	proces výdaja nepotrebných látok z buniek	proces prijímania tepla do buniek	procesy získavania, premeny a uvoľňovania energie v bunkách
25	Vedecké zákony sú:	predpokladané domnienky	neoverené hypotézy	overené hypotézy, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia	overené hypotézy, ktoré vyjadrujú pracovné predpoklady	základné pracovné metódy dedukcie	základné pracovné metódy indukcie	overené predpoklady, ktoré vyjadrujú zovšeobecnenia	axiómy
26	Anaeróbna glykolýza je chemický proces, ktorý prebieha:	len u anaeróbnych organizmov	bez prijímania molekulového kyslíka s okolia	pri štiepení makroergických väzieb	len za prítomnosti kyslíka	bez prítomnosti diapedézy	bez prítomnosti cukrov	u anaeróbnych organizmov	v aeróbnych organizmov
27	Čo sú enzýmy:	určitý druh hormónov	špecifické makromolekuly, ktoré katalyzujú chemické premeny v priebehu metabolizmu	produkty žliaz s vnútorným vylučovaním	"nástroje" bunkového metabolizmu	špecifické miesto hypofyzárnych hormónov	"nástroje" prenosu látok v telových tekutinách	špecifické látky zabezpečujúce discociáciu NaCl	produkty buniek pre ochranu proti osmotickým javom
28	Ktoré je posledné štádium vývoja indivídua:	pôrod zrelého novorodenca	dospelosť	obdobie 9. mesiaca vývoja plodu	smrť	staroba	narodenie	zhoršovanie funkcie organizmu	adolescencia
29	Medicína patrí medzi vedy:	hraničné	aplikované	fyziologické	fylogenetické	ontogenetické	morfologické	systematické	taxonomické
30	Katabolizmus je:	súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha syntéza látok	súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha najmä rozklad látok	súbor bunkových procesov pri proteosyntéze	metabolické procesy pri reprodukcii bunky	súbor procesov, pri ktorých sa rozkladajú látky, napr. glukóza sa oxiduje až na CO2 a H20	súbor bunkových procesov, ktoré sú základom proteosyntézy	súbor bunkových procesov, pri ktorých neprebiehajú metabolické procesy	súbor bunkových procesov, ktoré sú základom fotosyntézy
31	Do akých vyšších celkov sa zoskupujú rozličné tkanivá:	do špecifických tkanív	do orgánov	do takých, ktoré plnia v organizme určité čiastkové funkcie	do organizmov	do pletív	do tkanivových kultúr	do indivíduí vyššieho radu	do bunkových kolónií
32	Z hľadiska zložitosti jednotlivca organizmy delíme na:	nebunkové, jednobunkové, mnohobunkové	jednobunkové, mnohobunkové a indivíduá vyššieho stupňa	nebunkové, jednobunkové, mnohobunkové, bunkové kolónie	vírusy, jednobunkové, mnohobunkové	jednobunkové, bunkové kolónie a mnohobunkové	prokaryotické a eukaryotické	vírusy, bunkové kolónie a mnohobunkové	vírusy, protozoa a protofyta
33	Keď sa rozštiepi jedna makroenergická väzba, uvoľní sa energia približne:	50 J	50 kJ	75 kJ	90 J	5000 J	50000 J	5 kJ	50 gJ
34	Epitely majú funkciu:	resorpčnú	vstrebávaciu	podpornú	prevodovú	kryciu	vylučovaciu	ochrannú	kontrakčnú
35	Medzi vedy o vývoji patrí:	veda o dedičnosti a premenlivosti	veda o vývine jedinca	fylogenenéza	embryológia	veda o zárodočnom vývine	náuka o vyhynutých organizmoch	náuka o stavbe tkanív a pletív	veda o stavbe a tvare organizmov
36	V čom spočíva funkčná špecifickosť enzýmov	v tom, že určitý enzým katalyzuje len určitý typ chemickej reakcie	v tom, že určitý enzým môže katalyzovať niekoľko rôznych typov chemických reakcií	v tom, že funkcia enzýmu sa mení podľa metabolickej aktivity bunky	v tom, že jeden enzým môže katalyzovať reakciu so substrátom s určitou funkčnou skupinou	v tom, že enzýmy sú univerzálne, môžu katalyzovať akúkoľvek reakciu	v tom, že každý enzým, ak je prítomný v bunke môže katalyzovať akúkoľvek reakciu	v tom, že každý enzým zabezpečuje funkciu len určitého enzýmu	v tom, že zabezpečujú fungovanie autolýzy
37	Fertilizácia	oplodnenie	splynutie gamét opačného pohlavného typu	splynutie dvoch haploidných buniek s rozličným dedičným základom	splynutie gamét rovnakého pohlavného typu	proces, ktorého výsledkom je vznik zygoty	proces, ktorý neprebieha u izogamét	proces, ktorý prebieha aj u izogamét	proces, ktorý prebieha aj u anizogamét
38	Medzi vedy o vývoji nepatrí:	deontológia	embryológia	fylogenéza	paleontológia	ontogenéza	genetika	anatómia	histológia
39	Bunky podobnej štruktúry a funkcie sa zoskupujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú:	špecializované bunky	tkanivá	sústavy orgánov	orgány	pletivá	pletivá u živočíchov	pletivá u baktérií	individuá vyššieho radu
40	Aké rastlinné pletivá rozlišujeme podľa zhrubnutia bunkovej steny:	mezenchým	parenchým	kolenchým	prozenchým	sklerenchým	chýmus	mezoglea	coelom
41	čím je daná substrátová špecifickosť enzýmu:	charakterom nebielkovinovej zložky substrátu	určitým usporiadaním polynukleotidového reťazca enzýmu	určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly substrátu	určitým usporiadaním polypeptidového reťazca na ľubovoľnom mieste molekuly	určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly	náhodným usporiadaním polypeptidového reťazca v určitom mieste molekuly	určitým usporiadaním polypeptidového reťazca v ktoromkoľvek mieste molekuly enzýmu	sekvenciou aminokyselín v určitom mieste molekuly enzýmu
42	Individuálny vývin každého mnohobunkového živočícha s pohlavným rozmnožovaním má etapu:	embryonálnu	perinatálnu	postembryonálnu	prekoncepčnú	blastulačnú	embryogenézu	diploidnú	reprodukčnú
43	Vývoj jedinca s neoplodneného vajíčka sa volá:	adolescencia	vonkajšie oplodnenie u rýb	partenogenéza	vnútorné oplodnenie u vtákov	izogamia	anizogamia	fertilizácia	kopulácia
44	Anabolizmus je:	jav vyplývajúci z konzumovania anabolík	súbor bunkových procesov, pri ktorých prebieha prevažne odbúravanie látok	súbor bunkových metabolických procesov, pri ktorých prebieha prevažne syntéza látok	súbor bunkových procesov po smrti bunky	jav vyplývajúci z poruchy katabolizmu	súbor bunkových oxidácií	súbor procesov v anafáze	súbor procesov, ktoré prebiehajú v lyzozómoch
45	Regulácia v bunke je ovplyvnená:	zmenou pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme	množstvom enzýmov v cytoplazme a bunkových štruktúrach	nukleovými kyselinami	zmenou aktivity enzýmov v cytoplazme	spomalením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme	znížením množstva vody v bunke	zmenou aktivity enzýmov v bunkových štruktúrach	zrýchlením pohybu bunkových štruktúr v cytoplazme
46	Hermafroditizizms je:	obojpohlavnosť	vývoj obidvoch typov pohlavných buniek u toho istého jedinca	rozšírenie pohlaví	vývoj obidvoch typov pohlavných orgánov u toho istého jedinca	gonochorizmus	prítomní, napr. u niektorých mechúrnikov	prítomní, napr. u všetkých dvojdomových semenných rastlín	základ pohlavného rozmnožovania
47	Anatómia patrí medzi vedy	skúmajúce stavbu tkanív	systematické	skúmajúce stavbu a tvary organizmov	morfologické	taxonomické	fyziologické	skúmajúce stavbu a funkciu bunek	aplikované
48	Prapohlavné bunky, z ktorých vznikajú gaméty sú:	diploidné	nediferencované	haploidné	diferencované	diploidné a nediferencované	diploidné a diferencované	haploidné a nediferencované	haploidné a diferencované
49	K významným predstaviteľom biológie patrí:	Aristoteles - tvorca teórie abiogenézy	Mendel - zakladateľ binomickej nomenklatúry	Vesalius - ktorý položil základy vedeckej anatómie	Watson a Crick - objavitelia štruktúry molekuly DNA	Pasteur - ktorý zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy	Harvey - objaviteľ krvného obehu	Darwin - ktorý formuloval vývojovú teóriu	Linné - zakladateľ genetiky
50	Regulácia vo vyšších mnohobunkových organizmoch prebieha pod kontrolou:	ústredných regulačných mechanizmov	bunkového jadra	regulačných a štruktúrnych génov	špecifickej imunity	DNA	RNA	centralizovanej nervovej sústavy a hormonálnej sústavy	mechanizmov zabezpečujúcich homeostázu a integritu organizmu
51	Základné spôsoby rozmnožovania u mnohobunkových organizmov sú:	pohlavné	vegetatívne	nepohlavné	sexuálne	cystácia	sporulácia	kopulácia	gametogónia
52	čo obsahuje molekula ATP:	adenín	ribózu	tymín	zvyšky kyseliny trihydrogénfosforečnej	alanín	guanín	deoxyribózu	tubulín
53	Ako sa označuje proces, pri ktorom sa z jednoduchých látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky:	anabolizmus	Krebsov cyklus	oxidatívna fosforylácia	katabolizmus	transkripcia	redukcia	anaeróbna glykolýza	bazálny metabolizmus
54	Ktoré polysacharidy majú stavebnú funkciu:	sacharóza	celulóza	glukóza	chitín	škrob	glykogén	fruktóza	galktóza
55	Spôsob riadenia, spoločný pre všetky mnohobunkové organizmy je:	nervovou sústavou a hormónmi	hormónmi	nervovou sústavou	osobitnými chemickými látkami	nazývaný metabolizmom	nazývaný adaptáciou	závislý od chemických molekúl so špecifickým účinkom	udržiavaný premenlivosťou vnútorného prostredia
56	Látková regulácia je v porovnaní s nervovou reguláciou:	Fylogeneticky staršia	Fylogeneticky mladšia	rýchlejšie nastupujúca ako nervová	vývojové sú rovnako staré	u rastlín potlačená	pomalšie nastupujúca ako nervová	u rastlín výlučným spôsobom riadenia	prítomná u všetkých mnohobunkových organizmov
57	Diferenciácia je:	proces, pri ktorom sa bunky odlíšia genómom	tvorenie orgánov počas oogenézy	rozlišovanie pohlavia	proces, pri ktorom sa pôvodne rovnaké bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou	proces, pri ktorom sa pôvodne rôzne bunky rozlišujú štruktúrou a funkciou	jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a génom majú rovnaký	jav, kedy dcérska bunka nie je svojimi vlastnosťami totožná s materskou bunkou a génom nemajú rovnaký	dôsledok pôsobenia vonkajšieho činiteľa na realizáciu genetického základu bunky
58	Medzi fyziologické vedy patrí:	fyziológia človeka	ekológia	genetika	fyziológia živočíchov	veda, ktorá študuje funkcie jednotlivých orgánov živých sústav	fyziológia rastlín	pedagogika	bionika
59	Mikrobiológia patrí medzi vedy:	systematické	spojovacie	morfologické	taxonomické	fyziologické	o vývoji	hraničné	aplikované
60	Medzi samostatné biologické vedy patrí:	cytológia a molekulárna biológia	molekulárna biológia a genetika	genealógia a ontogenéza	cytológia a genetika	pedagogika a ontogenéza	ontogenéza a genetika	paleontológia a ontogenéza	molekulárna biológia a cytológia
61	Samčie pohlavné bunky u mnohobunkových organizmov sa nazývajú:	vajíčka	spermatozoidy	vajcové bunky	spermatické bunky	gonády	spermie	ikry	mikrogaméty
62	Samičie gaméty človeka sú:	plemenničky	zárodočniky	vajíčka	mikrospóry	žlté telieska	oosféry	makrogaméty	makrospóry
63	Model priestorovej DNA vypracovali:	v roku 1952	v roku 1953	F.H.Crick	J.D.Watson	J.G.Mendel	v roku 1970	T.Schwann	M.Malpighi
64	O makromolekulárnych organických látkach živých organizmov platí, že	vznikajú na báze reťazenia atómov uhlíka	patria k nim napr. bielkoviny	patria k nim napr. nukleové kyseliny	patria k nim napr. polysacharidy	patria k nim napr. monosacharidy	patria k nim napr. nukleozidy	ich prítomnosť je charakteristická pre živé sústavy	vznikajú na báze reťazenia atómov dusíka
65	O mikrobiológií platí, že:	patri medzi vedy systematické	sa delí na virológiu a histológiu	nepatrí medzi vedy vývinové	nepatrí medzi vedy taxonomické	patrí medzi vedy fyziologické	študuje živočíchy, rastliny a človeka	sa delí na virológiu a bakteriológiu	študuje mikroorganizmy
66	Hierarchické usporiadanie podľa zložitosti - od najjednoduchšieho po najzložitejšie, v organizme človeka je:	bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, organizmus	bunka, orgán, orgánová sústava, tkanivo, organizmus	bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava, jedinec	tkanivo, orgán, bunka, orgánová sústava, organizmus	bunka, tkanivo, orgánová sústava, jedinec, orgán	bunka, orgán, tkanivo, orgánová sústava, organizmus	bunka, tkanivo, orgánová sústava, orgán, organizmus	organizmus, bunka, tkanivo, orgán, orgánová sústava
67	Typy epitelov sú:	parenchýmový	krycí - cylindrický	krycí - dlaždicovitý	krycí - nervový	krycí - kontraktilný	resorpčný	žľazový	sklerenchýmový
68	Metódy bádania používané v biologických vedách sú:	pozorovanie	vedecký opis	pokus	experiment	porovnávacia metóda	demokracia	defenestrácia	konjugácia
69	Všeobecné vlastnosti živých organizmov sú:	zloženie z organických látok, najmä makromolekulárnych	metabolizmus	životné prejavy sú viazané na bunku	vnímavosť	rozmnožovanie	schopnosť meniť sa	zloženie z anorganických látok, najmä makromolekulárnych	životné prejavy nie sú viazané na bunku
70	Voda:	je akumulátorom tepelnej energie	je zlým vodičom tepla	je dobrým vodičom tepla	má najväčšie merné teplo	má najmenšie merné teplo	nemá veľký význam v bunkách	je účinným rozpúšťadlom mnohých látok	je účinným rozpúšťadlom najmä organických látok
71	Medzi aplikované biologické vedy nepatrí:	biofyzika	poľnohospodárska biológia	bionika	ontogenéza	medicína	molekulárna biológia	histológia	ekológia
72	Biotickými faktormi prostredia sú:	závislosť heterotrofných organizmov od autotrofných	vzťah hostiteľ a parazit	symbióza	činnosť ostatných organizmov v biocenóze	teplota	atmosferický tlak	svetelná energia	obsah biogénnych prvkov
73	Z disacharidov sa v bunkách vyskytuje:	škrob	sacharóza	fruktóza	guanín	glykogén	glukóza	lignín	celulóza
74	Bionika patrí medzi vedy:	systematické	taxonomické	hraničné	aplikované	ontogenetické	morfologické	fyziologické	fylogenetické
75	O regulačných mechanizmoch mnohobunkových organizmoch platí, že:	koordinujú priebeh rozličných životných funkcií	nenachádzajú sa v živých sústavách	sú typické pre prokaryotické organizmy	ich činnosť nie je ovplyvnená zmenou aktivity enzýmov	riadia priebeh rozličných životných funkcií	nezabezpečujú stálosť vnútorného prostredia	minimalizujú rozdiel medzi skutočnými a požadovanými hodnotami regulovanej veličiny	podliehajú zákonitostiam biokybernetiky
76	Ktoré polysacharidy majú zásobnú funkciu:	sacharóza	celulóza	glukóza	chitín	škrob	glykogén	fruktóza	galaktóza
77	Medzi samostatné biologické vedy nepatrí:	anatómia	genetika	ontogenéza	biofyzika	pedagogika	molekulárna biológia	paleotológia	cytológia
78	Biológia	využíva na získavanie poznatkov pozorovanie a pokus	je veda o živej prírode	skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých sústav	skúma vzťahy živých sústav k ich neživému okoliu	sa delí na systolické, taxonomické, morfologické a fyziologické vedy	sa delí na systematické vedy - botaniku a fyziológiu	sa delí na vedy taxonomické, fyziologické, morfologické a vedy o vývoji	sa delí na vedy o vývoji, systematické, fyziologické a morfologické vedy
79	Abiotickými faktormi prostredia sú:	teplota	atmosferický tlak	svetelná energia	obsah biogénnych prvkov	kvapalný stav vody	adaptabilita	metabolizmus	rozmnožovanie
80	Bielkoviny:	majú pre bunku základný význam	sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr	majú dôležitú úlohu pri regulácií v bunke	v niektorých prípadoch sú zásobou energie a aminokyselín	sú nositeľom genetickej informácie	u nebunkových organizmov sa nevyskytujú	majú najviac 10 atómov uhlíka	sú zložené z polynukleotidov
81	Priemerné zastúpenie najdôležitejších zlúčenín v živých organizmoch je:	voda 65%	bielkoviny 12%	sacharidy 9%	lipidy 8%	minerálne látky 3%	nukleové kyseliny 3%	bielkoviny 65%	nukleové kyseliny 12%
82	Aký je význam bielkovín:	majú dôležitú funkciu pri regulácií pôrodnosti	majú dôležitú funkciu pri regulácií dejov bunke	majú dôležitú funkciu pri regulácií chemických dejov	sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr	v semenách sú zásobou energie a aminokyselín	sú hlavnou zásobnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr	majú transportnú funkciu napr. protilátky	majú význam pre chemické premeny všetkých ostatných látok
83	Charakteristiky, ktoré definujú organizmus ako jedinca sú:	je priestorovo ohraničenou sústavou	je časovo ohraničenou sústavou	má individuálny vývoj	jeho vývoj trvá od vzniku do smrti	má ontogenetický vývin	má znaky určujúce jeho príslušnosť k niektorému druhu	medzidruhová reprodukcia	je časovo neohraničenou sústavou
84	Histológia:	skúma stavbu tkanív živočíchov	patrí medzi vedy systematické	skúma makroskopickú stavbu orgánov	patrí medzi vedy morfologické	patrí medzi vedy taxonomické	skúma stavbu pletív živočíchov	skúma stavbu pletív rastlín	patrí medzi vedy aplikované
85	Virológia je:	náuka o baktériách	náuka o vírusoch	súčasť anatómie	súčasť mikrobiológie	patrí k mikrobiológii ako samostatnej biologickej vede	patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede	patrí k protozoológii	patrí k bakteriológii
86	K významným vedcom, ktorí žili v 18. storočí patrí:	J.G. Mendel	A.I.Oparin	Ch. Darvin	C. Linné	W. Harvey	J. D. Walson	A. Vesalius	L. Pasteur
87	Bakteriológia:	študuje vírusy	študuje baktérie	študuje bakteriofágy	patrí k mikrobiológii ako systematickej biologickej vede	je súčasť mikrobiológie	je súčasť protozoológie	je súčasť virológie	patrí k mikrobiológii ako taxonomickej biologickej vede
88	Traubeho mechúrik je:	útvar na modelovanie nervovej činnosti	útvar na modelovanie činnosti svalov	rastový osmotický útvar	rastový hormón	súčasť Golgiho aparátu	súčasť endoplazmatického retikula	lyzozóm húb	rastový mechúrik zložený z biomembrány
89	Fyziológia sa zaoberá:	štúdiom funkcie orgánov a organizmov	skúmaním štruktúry buniek živého organizmu	skúmaním vývoja orgánov	štúdiom morfologických zmien živého organizmu	skúmaním funkcie a riadenia činnosti jednotlivých orgánov	štúdiom zmien fyziologických funkcií, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia	štúdiom chorobných zmien štruktúr organizmu, ktoré nastávajú pôsobením činiteľov vonkajšieho prostredia	skúmaním základných životných prejavov
90	Transportné proteíny plazmatickej membrány sú:	bielkoviny zabezpečujúce prenos látok z jadra do cytoplazmy	bielkoviny prítomné na centromére, ktoré umožňujú jej pripojenie na vlákienka deliaceho vretienka a tým umožňujú transport chromozómu v mitóze	všetky bielkoviny plazmatickej membrámy	niektoré bielkoviny plazmatickej membrány, ktoré majú schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky a dopraviť ...	všetky bielkoviny plazmatickej membrámy, ktoré startili schopnosť špecificky viazať molekuly určitej zlúčeniny na povrch bunky	schopné meniť svoj tvar alebo orientáciu v membráme	základné jednotky fagocytózy	niektoré bielkoviny cytoskeletu podieľajúce sa na tvorbe vlákienok deliaceho vretienka
91	Na povrchu buniek sa môže nachádzať:	jadrový obal	aglutinogény	kukla	bunková stena	slizovitá vrstva (púzdro)	pelikula	kortex	kapsida
92	Jadro prokaryotických buniek:	tvoria dva homologické chromozómy	tvorí jeden chromozóm	pozostáva z jednej molekuly DNA	vytvára jedna molekula RNA	má obal z jednej membrány	má obal z dvoch membrán	je tvorené plazmidom	obsahuje dva polynukleotidové reťazce RNA
93	Telová bunka človeka má za normálnych okolností:	dve chromozómové sady	jednu chromozómovú sadu	dva chromozómy	štyri chromozómové sady	diploidný počet chromozómov	haploidný počet chromozómov	aneuploidný počet chromozómov	pár pohlavných chromozómov
94	Bunkové delenie sa zastaví:	pri nedostatku živín	pri nevhodnej teplote	pri nahromadení škodlivých látok	pri nevhodných podmienkach vonkajšieho prostredia	v G0 fáze po pôsobení inhibujúcich látok	v G2 fáze po pôsobení stimulujúcich látok	v hlavnom kontrolnom uzle S fázy	pri prítomnosti stimulujúcich látok
95	Pre G1 fázu bunkového cyklu je charakteristické:	prebiehajú syntetické procesy	pripravuje sa replikácia mRNA	bunka rastie	pripravuje sa replikácia jadrovej DNA	nachádza sa tu hlavný kontrolný uzol	chromozómy sa skracujú a hrubnú	vytvárajú sa dve nové jadra	prebieha cytokinéza
96	Čo sú aktivátory enzýmov	látky v bunke, ktoré väzbou na molekulu enzýmu aktívny enzým inaktivujú	látky v bunke, ktoré inaktívny enzým aktivujú	látky, ktoré menia koncentráciu substrátu	látky, ktoré rozkladajú molekulu enzýmu	latky v bunke, ktoré tvoria syntézu enzýmov	látky, ktoré aktivizujú inaktívny substrát	látky z okolia bunky, ktoré inaktivujú aktívny enzým	látky v bunke, ktoré umožňujú aktivizovať substrát
97	čo patrí k membrámovej sústave eukaryotických buniek:	mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, ribozómy a plastidy	mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly	mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy a chromozómy	bunkové inklúzie, mitochondrie, endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy a vakuoly	endoplazmatické retikulum, Golgiho systém, plastidy, vakuoly a mitochondrie	vakuoly, lyzozómy, chloroplasty, mitochondrie, endoplazmatické retikulum	Golgiho systém, endoplazmatické retikulum, centriola, mitochondrie a vakuoly	Golgiho systém, endoplazmatické retikulum, mitochondrie, plastidy, cytoskelet a vakuoly
98	Biomembrány sa skladajú z:	dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín	dvoch vrstiev bielkovín a molekúl sacharidov	dvoch vrstiev molekúl fosfolipidov a molekúl sacharidov	jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a molekúl bielkovín	dvoch vrstiev molekúl bielkovín s dvoch vrstiev molekúl polysacharidov	jednej vrstvy molekúl fosfolipidov a dvoch vrstiev molekúl bielkovín	fosfolipidovej dvojvrstvy, do ktorej sú ponorené molekuly bielkovín	celulózovej siete vyplnenej bielkovinami a polysacharidmi
99	V metafáze mitózy sa chromozómy:	zoraďujú do centrálnej roviny	zoraďujú do rovníkovej roviny	zoraďujú k pólom bunky	skracujú a hrubnú	pozdĺžne sa rozdelia na dve chromatidy	od seba sa oddelia	reduplikujú	zhlukujú do nových jadier
100	Z koľkých biomembrán sú tvorené mitochondrie:	nemajú membránovú štruktúru	z dvoch	z troch	z dvoch - vonkajšieho obalu a vnútornej zriasnenej	z jednej	z dvoch - vonkajšieho zvrásneného obalu a vnútornej	jednej alebo dvoch, podľa tvaru buniek	jednej alebo dvoch, podľa tvaru mitochondrii
101	Medzi organely eukaryotických buniek patrí:	meióza	ribozómy	mitóza	endoplazmatické retikulum	centriola	mitochondrie	tukové kvapôčky	centroméry
102	Aký tvar majú mimojadrové chromozómy eukaryotických buniek	tyčinkovitý	valcovitý	podľa tvaru organely	kruhový	ako prokaryotický chromozóm	ako eukaryotický chromozóm	homologický	heterologický
103	Nepriame delenie eukaryotickej bunky sa nazýva:	amitóza	meióza	endomitóza	mitóza	partenogenéza	reduplikácia	gametogónia	schizogónia
104	Rýchlosť difúzie závisí od:	rozdielu koncentrácie danej látky v bunke a jej okolí	nezáleží na koncentrácií danej látky	záleží od koncentrácie danej látky len v bunke	koncentračného spádu	koncentračného gradientu	rozdielu koncentrácie danej látky v mitochondriách a chloroplastoch	rozdielu koncentrácie danej látky v endoplazmatickom retikule a ribozómoch	rozdielu koncentrácie danej látky na póloch bunky
105	Priebeh bunkového cyklu a jeho reguláciu možno dobre sledovať na bunkách pestovaných mimo organizmu:	v tkanivových kultúrach	na vírusoch	na baktériách	in vitro	in vivo	v monokultúrach	v nádoroch	v hostiteľských bunkách
106	Lyzozómy:	sú stálou membránovou organelou prokaryotických buniek	sú malé mechúriky z biomembrány	obsahujú tráviace enzýmy	obsahujú enzýmy, schopné štiepiť niektoré látky	sú organelami osmotickej rovnováhy	obsahujú enzýmy syntetizujúce látky vylučované z bunky exocytózou	sú stálou membránovou orgamelou eukaryotických živočíšnych buniek	ich enzýmy rozkladajú niektoré látky prijaté do buniek
107	Medzi fázy mitotického delenia v eukaryotických bunkách patrí:	profáza	interfáza	metafáza	anafáza	telofáza	Go fáza	S fáza	protofáza
108	V ktorej fáze mitózy sa chromozómy skracujú a hrubnú:	v metafáze	a anafáze	v profáze	v interfáze	v prvej	v druhej	v telofáze	v protofáze
109	Ako sa nazývajú bunky s jednou chromozómovou sadou:	diploidné	haploidné	somatické	gaméty	zygoty	blastoméry	oogónie	spermiogónie
110	Generačná doba bunky je:	trvanie bunkového cyklu, ktoré je pre rozličné bunky rozdielne	daná geneticky	trvanie bunkového cyklu určeného typom bunky, ktorý je rovnaký pre všetky bunky	doba existencie bunky	časový interval medzi dvomi G1 fázami	časový interval medzi profázou a telofázou	časový interval trvania mitózy u baktérií	trvanie bunkového cyklu u vírusov
111	Bunková stena eukaryotickej bunky môže obsahovať:	chitín	celulózu	chlorofyl	lignín	mitochondrie	glykogén	soli a vosky	fykoerytrín
112	Kde sa nachádzajú jadrové póry:	v jadrovom obale prokaryotických buniek	na póloch jadra prokaryotických buniek	na vnútornej strane obalu jadra prokaryotických buniek	v jadierku prokaryotických buniek	v jadrovom obale eukaryotických buniek	na póloch jadra eukaryotických buniek	na vnútornej strane obalu jadra eukaryotických buniek	v jadierku eukaryotických buniek
113	Osobitný typ bunkového cyklu, ktorým vznikajú pohlavné bunky sa nazýva:	mitóza	meióza	amitóza	redukčné delenie	izogamia	anizogámia	sporulácia	kopulácia
114	Bunka priemerne obsahuje:	60-90% tukov	60-90% vody	v sušine 1 - 10% anorganických látok	z organických látok najčastejšie bielkoviny	v bunkovej stene najmä molekulové kyseliny	v sušine je viac látok anorganických ako organických	u rastlín len sacharidy	v sušine je viac látok organických ako anorganických
115	Gény v bunke sa môžu nachádzať:	v jadre	v jadrových ribozómoch	v jadrovej membráne	v jadrových chromozómoch	v chloroplastoch	v plazmidoch	v cytoplazme	v mitochondriách
116	Plazmatická membrána buniek je:	priepustná len v určitých bunkách	polopriepustná	rovnako priepustná pre všetky látky všetkých buniek	semipermeabilná	štruktúrou, ktorá oddeľuje jadro od cytoplazmy	dierkovaná	štruktúrou, ktorá oddeľuje bunku od okolia	súčasťou bunkovej steny
117	Jeden z dôležitých metabolických procesov v bunke, pri ktorom sa tvoria nové molekuly bielkovín sa nazýva:	prototrofia	fagocytóza	proteosyntéza	pinocytóza	exocytóza	autotrofia	heterotrofia	oxidatívna fosforylácia
118	K základným funkciám bunky patrí:	bunkový metabolizmus	tok energie	príprava na anabiózu	aktívny pohyb	tok informácií	rozmnožovanie	príjem tepla z okolia	sporulácia
119	Chromozómy môžeme nájsť:	v jadrovej membráme	v cytoplazme	v bunkovom jadre	v chloroplastoch	v mitochondriách	v endoplazmovom retikule	v lyzozómoch	v centromére
120	V každej bunke rozlišujeme:	endoplazmatické retikulum	cytoplazmu	bunkové povrchy	deliace vretienko	jadierko	jadro	Golgiho systém	mitochondrie
121	Ako sa nazývajú bunky, ktoré sa nekoordinované delia o ohrozujú celistvosť organizmu:	baktériové bunky	nádorové bunky	gonádové bunky	replikačné bunky	zárodočné bunky	rakovinotvorné bunky	nekoordinované bunky	Go bunky
122	Ako sa volá proces, pri ktorom sa materská eukaryotická bunka rozdelí na dve rovnocenné dcérske bunky:	konjugácia	schizogónia	mitóza	kopulácia	cytokinéza	nepriame delenie	gametogónia	gonochorizmus
123	Schopnosť bunky pohlcovať mikroorganizmy sa nazýva:	diapedéza	pinocytóza	fagocytóza	difúzia	špecifická imunita	aglutinácia	exocytóza	tvorba toxínov
124	Autotrofné bunky môžu využívať energiu:	pohybovú	chemickú	tepelnú	mechanickú	endergonickú	exergonickú	organickú	tandemovú
125	Súhrn regulačných procesov v bunke nazývame:	osmotický tok	tok informácií	tok energie	tok látok	metabolizmus	replikácia	reprodukčná schopnosť	transkripcia
126	Eukaryotickými bunkami sú tvorené:	vírusy, baktérie, huby a rastliny	huby, rastliny a živočíchy	len mnohobunkové organizmy	jednobunkové a mnohobunkové živočíchy	baktérie, huby, rastliny a živočíchy	nižšie a vyššie rastliny	baktérie, huby a živočíchy	sinice, huby a vyššie rastliny
127	Ribozómy:	majú veľkosť niekoľko desiatok nanometrov	sú zložené z ribonuklevej kyseliny a cukrov	sú zložené z ribonuklevej kyseliny a bielkovín	sú zložené z DNA a bielkovín	u prokaryotických buniek sú väčšie ako u eukaryotických	sú zložené z biologickej membrány	sú zložené z DNA, RNA a bielkovín	u prokaryotických buniek sú menšie ako u eukaryotických
128	Ktoré významné polysacharidy obsahuje rastlinná bunka:	sacharózu	chitín	celulózu	škrob	glukózu	glykogén	fruktózu	galaktózu
129	Z akej bunky vzniká jedinec pri nepohlavnom rozmnožovaní:	z vajíčka	z telovej bunky	z anizogaméty	z izogaméty	z gametogónie	zo somatickej bunky	zo zárodočnej bunky	zo zygóty
130	Kde sa môžu nachádzať gény v prokaryotických bunkách mimo jadra:	v mikrotubulárnych štruktúrach	v plazmidoch	v kruhových molekulách DNA uložených v v cytoplazme	voľne v cytoplazme mimo DNA	v mitochondriách	v chloroplastoch	v RNA	vo vakuolách
131	Mitotický aparát je tvorený z:	centroméry	centrioly	jadierka	vlákienok deliaceho vretienka	mitochondrii	chloroplastov	vlákienok celulózy	chromatínu
132	Fosfolipidy v biomembráne sú usporiadané:	do bimolekulárnej vrstvy, v ktorej sú včlenené molekuly bielkovín	do dvoch vrstiev	do molekulárneho filmu, v ktorom sú včlenené molekuly bielkovín	do molekulárneho filmu, v ktorom sú včlenené molekuly glycidov	do dvoch dvojvrstiev	do globulárnych vrstiev	do jednej vrstvy lipidov a jednej vrstvy proteínov	do jednej vrstvy lipidov a dvoch vrstiev proteínov
133	Syntéza bielkovín prebieha:	v bunkových inklúziách	na vláknach cytoskeletu	na ribozómoch	na mikrotubuloch	na ribozómoch v cytoplazme	na ribozómoch lyzozómoch	na ribozómoch pripojených na endoplazmatické retikulum	na ribozómoch pripojených na centroméry
134	Vyskytujú sa gény eukaryotických buniek mimo jadra:	áno	v plazmodezmách	v mitochondriách	nie	v chloroplastoch	v Golgiho systéme	v ribozómoch	v endoplazmatickom retikule
135	Základné regulačné mechanizmy účinnosti enzýmov v bunke sú:	zmena štruktúry substrátu	riadenie syntézy enzýmov	rovnováha enzymatických reakcií	nerovnováha enzymatických reakcií	zmena štruktúry molekuly enzýmu	riadenie syntézy substrátov	rovnováha prísunu substrátov	rovnováha syntézy aktívnych centier enzýmov
136	Cytológia je:	veda o tkanivách	veda, ktorá skúma príslušné javy na úrovni bunky	veda o živočíchoch	náuka o bunke	náuka o imunite	veda, ktorá skúma zákony dedičnosti	náuka o metabolických funkciách organizmu	samostatná biologická veda
137	Somatická hybridizácia buniek:	je umelo vyvolanie splynutie dvoch izolovaných pohlavných buniek od toho istého jedinca	je umelo vyvolanie splynutie dvoch izolovaných somatických buniek, z ktorých každá pochádza od iného jedinca	je prirodzené splynutie dvoch izolovaných somatických buniek	je kríženie hybridov s určitými somatickými znakmi	je umelo vyvolanie splynutie dvoch izolovaných somatických buniek, z ktorých každá pochádza od toho istého jedinca	je spôsob laboratórneho vypestovania hybridných buniek od rôznych druhov, ktoré sa vzájomne pohlavne nerozmnožujú	je spôsob laboratórneho klonovania jedincov	je spôsob nepohlavného rozmnožovania prokaryotických organizmov
138	Koľkými biomembrámami je obalené jadro:	dvomi u eukaryotických buniek	jednou u eukaryotických buniek	tromi u eukaryotických buniek	u eukaryotických buniek dvomi membránami	dvomi u prokaryotických buniek	jednou u prokaryotických buniek	tromi u prokaryotických buniek	u prokaryotických buniek nemá membránu
139	Čo vykonáva funkciu lyzozómov v rastlinných bunkách:	ergastoplazma	plastidy	vakuoly	prieduchy	mitochondrie	celulóza	ribozómy	endoplazmatické retikulum
140	Osmotická lýza bunky je jav:	keď bunka prijíma vodu a zmenšuje sa	keď bunka príjmom vody sa zväčšuje	keď bunka príjmom vody zväčšuje svoj objem až praská	ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypotonickom prostredí	ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v izotonickom prostredí	ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v hypertonickom prostredí	ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v normotonickom prostredí	ktorý nastane po umiestnení živočíšnej bunky v destilovanej vode
141	Prečo je polopriepustnosť plazmatickej membrány pre bunky zásadnou nevyhnutnosťou	lebo všetky rozpustené látky by mohli unikať z buniek do okolia	lebo by všetky rozpustené látky by mohli unikať z buniek do okolia a ich vnútorné zloženie by nebolo rovnaké ako zloženie okolia	lebo by všetky rozpustené látky mohli vnikať z okolia do buniek	lebo vnútorné zloženie buniek by bolo rovnaké ako zloženie okolia	lebo by nastala maximálna miera metabolizmu	lebo by nastala minimálna miera látkovej výmeny	lebo by všetky rozpustené látky zostali v bunkách	lebo by všetky rozpustené látky ostali mimo buniek
142	Jadro:	je súčasť bunkovej steny	môže obsahovať jadierko	obsahuje najmä RNA	má u eukaryotických buniek obal z dvoch membrán	jeho hlavnou zložkou u prokaryotických buniek sú chromozómy	jeho hlavnou zložkou u eukaryotických buniek sú chromozómy	je riadiacim centrom bunky	pri mitóze sa zmenšuje
143	Syntetickými centrami buniek sú:	lyzozómy	mitochondrie	endoplazmatické retikulum	chromatidy	Golgiho systém	centrioly	vakuoly	centrozómy
144	Keď sa ostmotická hodnota prostredia zhoduje s osmotickou hodnotou bunky, je prostredie	hypotonické	izotopické	hypertonické	izoosmotické	normoosmotické	hypoosmotické	hyperosmotické	pseudoosmotické
145	Glykogén je:	bakteriálny metabolit	polysacharid živočíšnych buniek	rastlinný škrob	zásobná látka vírusov	živočíšny skrob	anabolický enzým	katabolický enzým	súčasť bunkovej steny u rastlín
146	K replikácií DNA v bunke dochádza v:	Golgiho systéme	bunkovom jadre	lyzozómoch	chloroplastoch	mitochondriách	lyzodezmoch	endoplazmatickom retikule	plazmatickej membráne
147	Ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha replikácia jadrovej DNA a zdvojenie jadrových chromozómov:	G1 fáza	M fáza	S fáza	G2 fáza	syntetická fáza	hlavný kontrolný uzol	Go fáza	interfáza
148	Cytokinéza je:	pozdĺžne rozdelenie jadra	súčasť profázy	rozdelenie materskej bunky na dve dcérskej bunky	veda, ktorá študuje tvar a štruktúru orgánu	obdobie rastu bunky	pohyb bunky	súčasť interfázy	súčasť telofázy
149	Uveďte, ktoré látky sú osmoticky najúčinnejšie:	elektrolyty	neelektrolyty	látky, ktorých molekuly disociujú na ióny	organické látky	heterocyklické	koloidné	plyny	makromolekulárne
150	Ako sa nazývajú ohraničené sústavy, v ktorých prebieha výmena látok, energie a informácií:	bunkové sústavy	ohraničené sústavy	zatvorené sústavy	otvorené sústavy	termodynamické sústavy	informačné sústavy	komunikačné sústavy	celulárne sústavy
151	Mitochondrie sú:	zložené z dvoch biomembrán	zložené z jednej zriasenej membrámny	"energetickými centrami" bunky	!centrami proteosyntézy" v bunkách	tyčinkovitého až vláknitého tvaru	prítomné v eukaryotických bunkách	prítomné v prokaryotických bunkách	miestom uloženia glykogénu (škrobu)
152	Aké formy endocytózy poznáte:	pinocytóza	endodifúzia	fagocytóza	difúzia	fertilizácia	endomitóza	exocytóza	konjugácia
153	Bunky sa môžu rozmnožovať:	kopuláciu	delením	pučaním	konformáciou	partenogenézou	reduplikáciou	mitózou	replikáciou
154	Všeobecný mechanizmus výdaja látok z buniek sa nazýva:	fagocytóza	infúzia	exocytóza	pinocytóza	endocytóza	defekácia	ejakulácia	diapedéza
155	Medzi látky vstupujúce do bunky voľnou difúziou patrí:	glycerol	plyny	močovina	etanol	glukóza	draslík	sodík	kyslík
156	Bunka využíva osmotickú energiu na:	svalovú prácu	prenos látok cez bunkové membrány	šírenie vzruchov	transport elektrolytov cez bunkové membrány	rast bunky	reguláciu metabolizmu	prípravu mitózy	replikáciu DNA
157	Jadierko sa skladá	RNA a mDNA	bielkoviny a lipidov	bielkoviny a RNA	bielkoviny a DNA	chromatínu	chromozómov	ribonukleovej kyseliny a bielkovín	z RNA a polysacharidov
158	Bunka sa meiózerozdelí:	raz	ani raz	dvakrát	trikrát	dvakrát s jednou replikáciou DNA	dvakrát s dvomi replikáciami DNA	raz s jednou replikáciou DNA	raz s dvomi replikáciami DNA
159	Ktoré monosacharidy sa vyskytujú v bunke:	škrob	sacharóza	fruktóza	guanín	glykogén	glukóza	lignin	celulóza
160	Energia v bunke sa uvoľňuje:	anaeróbnou glykolýzou	oxidáciou vodíka organických látok na vodu	bunkovými oxidáciami	štiepením uhlíkového reťazca glukózy	oxidáciou dusíka organických látok na vodu	proteosyntézou	reduplikáciou DNA	oxidatívnou fosforyláciou
161	Vakuoly môžeme nájsť:	len v živočíšnej bunke	v rastlinnej bunke	u jednobunkovcov	najmä na hubách	v mitochondriách	v cytoplazme	u nálevníkov a koreňonožcov	v bunke u Ciliophora a Rhizopoda
162	Podľa štruktúry delíme bunky na:	subcelulárne a protocelulárne	epitelové, väzivové, svalové a nervové	jadrové a bezjadrové	prokaryotické a eukaryotické	jednoduché a zložené	prvojadrové a eukaryotické	jednobunkové a mnohobunkové	Subcelullata a Eobionta
163	Enzymatická sústava oxidatívnej fosforylácie je lokalizovaní v:	Golgiho systéme	chloroplastoch	mitochondriách	endoplazmatickom retikule	bunkovom jadre	lyzozómoch	ribozómoch	tylakoidoch
164	K najdôležitejším mechanizmom, ktorými sa uskutočňuje príjem látok do bunky patrí:	difúzia	endocytóza	exocytóza	transport pomocou prenášačov	transpozícia	reduplikácia	fertilizácia	konjugácia
165	Chromatín tvorí:	hmotu chromozómov	celé jadro	deoxyribonukleonová kyselina a bielkoviny	DNA a RNA	obal jadra	tRNA a rRNA	základ mitotického apáratu	základ chromoplastov
166	Vyskytujú sa v cytoplazme buniek húb plastidy:	áno	niekedy	nikdy nie	podľa množstva kyslíka v prsotredí	huby nemajú plastidy	u vreckatých áno	u zygomycét áno	len u zygomycét
167	Bunkové organely, ktorých základom sú biomembrány sa všeobecne nazývajú:	membránové štruktúry bunky	biomembrány bunky	membránové organely bunky	organelové štruktúry bunky	ribozómy	endoplazmatické retikulum	Golgiho systém	mitochondrie
168	Blastoméry sú:	bunky vzniknuté pri prvom meiotickom delení	bunky vzniknuté mitotickým rozdelením zygoty	makrogaméty lastúrnikov	dcérske bunky pri meióze	bunky vzniknuté "brázdením" zygoty	bunky vzniknuté amitotickým delením zygoty	bunky vzniknuté pri druhom meiotickom delení	bunky vzniknuté blastuláciou
169	V anafáze mitózy:	mikrotubuly deliaceho vretienka sa skracujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám	mikrotubuly deliaceho vretienka sa predlžujú a tým priťahujú chromozómy k centriolám	chromozómy sú priťahované k centriolám	chromozómy sú priťahované k centomerám	pri centriolách sa sústredí diploidný počet chromozómov	pri centriolách sa sústredí haploidný počet chromozómov	chromozómy sa skracujú a hrubnú	chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky
170	Bunkový cyklus je:	proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach opakuje	proces delenia bunkových štruktúr	proces vzniku novej molekuly DNA a RNA	cyklicky sa opakujúce delenie buniek	proces bunkového delenia, ktorý sa vo vhodných podmienkach neopakuje	proces cyklických zmien metabolizmu vírusov	proces cyklického opakovania metafázy v delení baktérií	pravidelné opakovanie interfázy a protofázy
171	V telofáze mitózy:	chromozómy sa sústreďujú v centrálnej rovine bunky	deliace vretienko sa rozpadáva	chromozómy sa opäť menia na dlhé vlákna	vytvoria sa nové jadrové obaly	obnovuje sa štruktúra jadier	prebieha cytokinéza	pripravuje sa S fáza	pripravuje sa G2 fáza
172	Výsledkom meiotického delenia buniek sú:	bunky s diploidným počtom chromozómov	bunky s haploidným počtom chromozómov	pohlavné bunky	bunky so štyrmi chromozómovými sadami	gaméty	somatické bunky	zygoty	gametogónie
173	Z buniek ektodermy sa diferencujú:	bunky receptorov	epitelové bunky pokožky	bunky zažívacej sústavy	bunky bakteriofágov	nervové bunky	bunky svalov	bunky zamše	bunky pľúc
174	Cytoskeletná sústava bunky:	je tvorená membránami	je tvorená mikrotubulami	je tvorená mikrofilamentami a mikrotubulami	je tvorená mikrofilamentami	umožňuje oxidatívnu fosforyláciu	tvorí základ biologickej membrány	tvorí dynamickú kostru bunky	umožňuje aktívnu lokomóciu niektorých buniek
175	Predpokladom identity genómov materskej a dcérskych buniek pri bunkovom delení je:	zdvojení DNA	transkripcia	replikácia DNA	replikácia RNA	translácia DNA	syntetická fáza bunkového cyklu	primárna štruktúra RNA	diferenciácia
176	Hlavný kontrolný uzol bunkového cyklu sa nachádza v:	G2 fáze	G1 fáze	S fáze	profáze	metafáze	anafáze	telofáze	interfáze
177	O chemickom zložení bunkovej steny eukaryotickej bunke platí, že:	je rovnaké ako zloženie plazmatickej membrány	je odlišné od zloženia plazmatickej membrány	u rastlín obsahuje celulózu aj chitín	u rastlín obsahuje celulózu	u živočíšnych buniek obsahuje aj lignín	u buniek drevnatých rastlín obsahuje aj lignín	u špeciálnych buniek nemôže obsahovať bielkoviny, soli a vosky	u špeciálnych buniek môže obsahovať bielkoviny, soli a vosky
178	Plazmodezmy sú:	typ tkaniva	typ prvoka	typ spojenia rastlinných buniek	typ spojenia vírusových buniek	spojením plazmatických membrán susedných buniek	spojením membrán chloroplastov susedných buniek	štruktúry, ktoré uľahčujú prechod látok medzi bunkami a prispievajú k mechanickej súdržnosti pletiva	štruktúry, ktoré sťažujú prechod látok medzi bunkami a oslabujú mechanickú súdržnosť pletiva
179	Ribozómy prokaryotických buniek:	sú bunkové organely zložené z biomembrány	nachádzajú v cytoplazme	nachádzajú sa v jadre	podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula	podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula	sú bunkové organely zložené z bielkovín a cukrov	sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA	sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
180	Počet gonozómov v normálnej somatickej bunke muža a ženy je:	nepárny	párny	rovnaký	jeden X a dva Y	jeden X a ďalšie je X alebo Y	rôzny	diploidný	haploidný
181	Eukaryotická bunka sa v mitóze rozdelí:	raz	raz, s jednou replikáciou DNA	raz, s jednou replikáciou RNA	dvakrát, s jednou replikáciou RNA	na dve rovnocenné dcérske bunky	na štyri bunky s rovnakým genómom	v G1 fáze bunkového cyklu	v M1 fáze bunkového cyklu
182	Bunka priemerne:	obsahuje viac lipidov ako sacharidov	obsahuje viac bielkovín ako sacharidov	obsahuje viac sacharidov ako lipidov	obsahuje viac lipidov ako bielkovín	obsahuje viac minerálnych látok ako lipidov	v sušine obsahuje najviac vody	obsahuje hlavne vody	v rovnakom pomere sú minerálne látky a nukleové kyseliny
183	Fázy bunkového cyklu eukaryotických buniek za normálnych okolností relatívne v priemere trvajú (ak celý cyklus je 100%)	G1 fáza - 30 - 40% bunkového cyklu	S fáza - 30 - 50% bunkového cyklu	G2 fáza - 10 - 20% bunkového cyklu	M fáza - 5 - 10% bunkového cyklu	G1 fáza - 60 - 80% bunkového cyklu	S fáza - 10 - 20% bunkového cyklu	G2 fáza - 5 - 10% bunkového cyklu	M fáza - 30 - 50% bunkového cyklu
184	čo sú lyzozómy:	malé mechúriky tvorené z biomembrány	malé mechúriky bez biomembrány	organely rastlinných buniek	organely prokaryotických buniek	organely živočíšnych prokaryotických buniek	organely živočíšnych buniek	štruktúry, ktoré obsahujú tráviace enzýmy	štruktúry, ktoré rozkladajú nepotrebné látky
185	K bunkovým štruktúram, ktoré nie sú zložené z membrány patria:	endoplazmatické retikulum	Golgiho aparát	bičíky	ribozómy	jadierko	deliace vretienko	chromozómy	centriola
186	Ribozómy eukaryotických buniek:	sú bunkové organely zložené biomembrány	nachádzajú sa v cytoplazme	sú zdrojom riboflavínu	podieľajú sa na výstavbe drsného endoplazmatického retikula	podieľajú sa na výstavbe hladkého endoplazmatického retikula	nie sú tvorené biomembránou	sú bunkové organely zložené z bielkovín a RNA	sú bunkové organely zložené z bielkovín a DNA
187	Zo sacharidov sa v bunke vyskytujú:	monosacharidy (napr. fruktóza)	monosacharidy (napr. sacharóza)	disacharidy (napr. sacharóza)	disacharidy (napr. glukóza)	polysacharidy (napr. škrob)	polysacharidy (napr. glykogén)	polysacharidy (napr. galaktóza)	monosacharidy (napr. glykogén)
188	Pre jednotlivé fázy bunkového cyklu eukaryoktickej bunky platí:	v G1 fáze - prebiehajú syntetické procesy, je tu hlavne kontrolný uzol	v S fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov	v G1 fáze - pribúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa rozdelenie jadra	v M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá a zvyčajne aj bunka na dve dcérske bunky	v G1 fáze - prebieha zdvojenie jadrových chromozómov, je hlavný kontrolný uzol	v S fáze - prebieha rozdelenie dcérskych chromozómov	v G1 fáze - ubúdajú bunkové štruktúry a pripravuje sa zdvojenie jadrových chromozómov	v M fáze - sa jadro rozdelí na dve dcérske jadrá a zvyčajne je tu aj hlavný kontrolný uzol
189	K fázam mitózy nepatrí:	S fáza	anafáza	G1 fáza	metafáza	G2 fáza	profáza	centrofáza	telofáza
190	Dusíkové bázy sú v DNA komplementárne v pároch:	adenín s cytozínom	tymín s guanínom	guanín s cytozínom	uracil s tymínom	danín s uracilom	tymín s adenínom	cytozín s guanínom	adenín s tymínom
191	Majú plazmidy schopnosť replikovať sa samostatne:	majú, u hubiek	majú, u hostiteľskej bunke	niekedy	v závislosti od stavu jadra	majú, nezávisle od chromozómov	majú, spolu s chromozómami	majú, mimo bunky	majú, v profáze
192	Ako sa volá proces, vzniku dvoch nových a rovnakých molekúl DNA, identických s pôvodnou molekulou:	replikácia	transkripcia	zdvojenie	translácia	komplementarita	metafáza	fertilizácia	identifikácia
193	Aký význam majú plazmidy, z hľadiska lekárskej praxe:	určujú proti ktorému antibiotiku je príslušná baktéria rezistentná	riadia tvorbu hormónov	regulujú účinnosť antibiotík	rozhodujú o patogénnosti baktérií	zvyšujú citlivosť baktérií na antibiotiká	kódujú enzýmy pre rozklad niektorých organických látok	umožňujú vkladanie nových génov do buniek človeka	umožňujú šírenie odolnosti proti antibiotikám medzi baktériami
194	Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín je:	nukleozid	nukleotid	chromatín	dusíkatá organická báza, pentóza a kyselina fosforečná	purínová alebo pyrimidínová fáza, pentóza a H3PO4	purínová alebo pyrimidinová fáza, päťuhlikatý cukor a H3PO4	purínová alebo pyrimidinová fáza, šesťuhlikatý cukor a H3PO4	dusíkatá organická báza, hexóza a kyselina fosforečná
195	Kedy nastáva zdvojenie molekúl DNA:	pred mitotickým delením bunky	a anafáze mitotického delenia bunky	a profáze mitotického delenia bunky	a telofáze mitotického delenia bunky	v syntetickej fáze interfáze	v syntetickej fáze metafáze	v metafáze mitotického delenia bunky	v G2 fáze interfázy
196	Riadiacim vzorom (matricou) pri syntéze polypeptidového reťazca v bunke je molekula:	mRNA	tRNA	rRNA	transférovej RNA	mediátorovej RNA	ribozómovej RNA	informačnej RNA	ATP
197	Génové inžinierstvo sa zaoberá:	šľachtením zvierat a rastlín	technológiou vytvárania rekombinátnych molekúl DNA	prenosom ľudských génov do tzv. vektorových molekúl DNA, bakteriálnych plazmidov alebo vírusov	metodikou prenosu jednotlivých génov in vitro	umelým štiepením izolovaných molekúl DNA na samostatné gény alebo skupiny génov	začleňovaním izolovaných génov a ich skupín do vhodných molekúl DNA	masovou a lacnou produkciou dôležitých anorganických látok	znižovaním účinnosti antibiotík
198	Nositeľmi mimojadrových génov je:	molekula DNA	molekula ribozómovej RNA	molekula mRNA	molekula chlorofylu	molekula proteínu	molekula glykogénu	plazmid	kyselina deoxyribonukleová
199	Molekulu DNA tvoria:	dva polypeptidové reťazce	dva polynukleotidové reťazce	dva reťazce tvorené tisíckami nukleotidov	reťazce tvorené jedným polynukleotidom	chromonémy	chromoméry	chromatín a bielkoviny	polypeptidový a polynukleotidový reťazec
200	Podľa úseku CAT AAG TAC AAC CGT CAC v DNA vznikne mRNA:	GUA UUC AUG UUG CGA TGT	GUU UUC AUG UUG CCA GTG	GUU UUG AUG UUG GCA CTG	GUU AUG AUG UUG GCA GTG	GUU UUC AUC UUG CGA CTT	GUA UUC AUG UUG GCA GUG	GUU UUC AUC UUG CGA TAG	GUU UUC AUC UUC CCA GAG
201	Biotechnológia:	je odbor, ktorý sa zaoberá využívaním biologických procesov vo výrobe	je využívanie génových manipulácií pri výrobe nebiologických preparátov	je pestovanie buniek na umelých médiách	umožňuje výrobu novej generácie vakcín, ale aj inzulínu prípadne iných hormónov	je základná metóda moderného šľachtiteľstva	je odbor, ktorý študuje optimálny postup a podmienky pre ochranu zdravia pri práci	je odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom využitia prístrojov ako náhrady chýbajúcich častí ľudského tela	je odbor vyvíjajúci nové zariadenia pre vyšetrovanie činnosti organizmov in vitro
202	Aké typy RNA poznáme:	informátorová DNA	mediátorová RNA	transferová RNA	ribozómová RNA	transkripčná RNA	translačná RNA	nukleonárna RNA	hybridná RNA
203	Vlastnosti bielkovín, ktoré podmieňujú ich špecifické funkcie v bunke sú dané:	poradím aminokyselín v ich polypeptidovom reťazci	poradím aminokyselín v ich polynukleotidovom reťazci	rRNA	sekvenciou aminokyselín ich reťazca	ribozómovou RNA	nábojom peptidovej väzby	prítomnosťou molekúl ATP	ich primárnou štruktúrou
204	Čo kódujú gémy pre RNA:	poradie nukleoitidov v molekulách rRNA	poradie nukleoitidov v molekulách tRNA	poradie nukleoitidov v molekulách mRNA	poradie aminokyselín v polypeptidovom reťazci	poradie nukleoitidov v molekulách DNA	poradie nukleoitidov v transkripcii	poradie nukleoitidov pri replikácií	poradie nukleoitidov pri rekombinácií
205	Čo rozumieme pod pojmom expresia štruktúrneho génu:	prenos genetickej informácie uloženej v poradí aminokyselín v peptidovom reťazci	prenos genetickej informácie uloženej v DNA do poradia amnokyselín v peptidovom reťazci	prenos genetickej informácie z DNA na mitochondrie	vyjadrenie genetického recesívneho znaku	prenos genetickej informácie z DNA do primárnej štruktúry belkovín	priebeh transkripcie a translácie	prepis informácie z DNA a jej preklad do sekvencie aminokyselín bielkoviny	prenos informácií pri reduplikácii
206	K základným typov génov patrí:	indukčné gény	štruktúrne gény	gény pre RNA	regulačné gény	mitogénne gény	genotypové gény	fenotypové gény	gény pre DNA
207	Plazmidy sú:	kruhové molekuly RNA uložené v jadre	zvláštny typ proteínu cytoplazmy	kruhové molekuly DNA uložené v cytoplazme	štruktúry cytoskeletnej sústavy	kruhové molekuly DNA v jadre	nositelia mimojadrovej dedičnosti u baktérii	nositelia mimojadrovej dedičnosti u živočíchov	nositelia mimojadrovej dedičnosti u vyšších rastlín
208	Čo je translácia:	preloženie dusíkatej bázy z jednej strany molekuly DNA na opačnú	prenos genetickej informácie z poradia nukleotidov mRNA do poradia aminokyselín v peptidovom reťazci	syntéza bielkovín na ribozómoch s použitím informácie z mRNA na určenie poradia aminokyselín	preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov DNA do poradia nukleotidov v tRNA	preklad informácie z mRNA do primárnej štruktúry bielkoviny	proces prebiehajúci na Golgiho systéme	proces prebiehajúci na ribozómoch	proces prebiehajúci na chromozómoch
209	Sekvencia antikodónov tRNA pri syntéze bielkoviny podľa pôvodného úseku génu v DNA CAA AAC TGT GCG TCA TTA CCA je:	CAA CCA UCU UGG UCA UUA CCA	CAA AAC UGU GCU UCA UUA CCA	GAA CCA UGC CCC UCC UUA GCA	CAA AAC UCU GCC UCA UAA CCA	GAA CAA UCU GCU UCA UAA CCA	CAA CCA TGT GCG TCA TTA CCA	CAA CCA UCU CGC UCA UUA CCA	CAA GGA UCU GCG UCA UUA CCA
210	štruktúrny gén nesie:	genetickú informáciu pre poradie aminokyselín proteínu	úplnú genetickú informáciu pre poradie génov	úplnú genetickú informáciu o fenotype bunky	informáciu pre primárnu štruktúru peptidového reťazca	informáciu pre sekvenciu aminokyselín bielkoviny	úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v tRNA	úplnú genetickú informáciu pre poradie aminokyselín v rRNA	úplnú genetickú informáciu pre poradie nukleotidov proteínu
211	Kodón je:	informácia určujúca zaradenie aminokyseliny do reťazca peptidu	triplet susedných nukleotidov v DNA alebo v mRNA	triplet v rRNA určujúci zaradenie aminokyseliny	ochranný prostriedok	trojica za sebou nasledujúcich nukleotidov v DNA alebo v mRNA	hlavná súčasť ribozómu	aktívne centrum enzýmu	iný názov pre genetický kód
212	Medzi obidvoma polynukleotidovými reťazcami DNA existuje dôležitý vzťah nazývaný:	princíp kompenzácie	princíp rovnosti	princíp komplementarity	princíp nadradenosti jedného reťazca nad druhým	princíp doplnkovosti	princíp kompability	princíp rekombinácie	princíp rovnoprávnosti
213	čo je transkripcia	prevod génu z jadra do cytoplazmy	prepis informácie z DNA na RNA	prepis informácie z DNA na mRNA	prenos informácie medzi génmi	prepis informácie z mRNA na tRNA	prepis informácie z mRNA na DNA	prepis informácie z mRNA do štruktúry bielkoviny	prepis informácie z RNA do štruktúry bielkoviny
214	Uveďte jednotlivé možnosti komplementarity báz tRNA a mRNA:	tRNA: A U G C A U mRNA: U C A U U C	tRNA: U G A C A U mRNA: C U G G C G	tRNA: A U G G A G mRNA: U A C C U C	tRNA: A C G A A U mRNA: G U C U U A	tRNA: A A C C C U mRNA: U U G G G A	tRNA: G C U A G C mRNA: C G A U C G	tRNA: U U A C G U mRNA: A A U C G A	tRNA: U A A C A U mRNA: A A U C A A
215	Genetická informácia v molekulách DNA je uložená:	v závislosti od bielkovín	podľa genetického kódu	podľa štruktúry ribozómov	prepisom z RNA na mRNA	poradím deoxyribonukleotidov	poradím ribonukleotidov	v štruktúre jej molekuly	poradím deoxyribonukleozidov
216	Komplementárne vlákno k úseku reťazca ACT GCT TGT GTC AGT AA v DNA je:	TGA CGA AGA GAG TCA TT	TCA GGA ACA CAG TCA TT	TGA CCA ACA CAC TCA TT	TGA CGA ACACAG TCA TT	TCA CCA AGA CAG TGA TT	TGA CGA AGA CAG TCA TT	TGA CGA ACA GAC TCA TT	TGA CCA ACA CAG TGA TT
217	Gény v plazmidoch:	sú usporiadané lineárne	nasledujú za sebou	sú usporiadané cyklicky	majú rôzny počet v závislosti od veľkosti plazmidu	kódujú základné funkcie bunky	kódujú špecifické, nové znaky	replikujú sa samostatne	bakteriálne bunky si ich nemôžu vymieňať
218	Miera proteosyntézy je v bunke regulovaná:	riadením syntézy DNA	riadením syntézy mRNA	množstvom ribozómov	tvorbou aminokyselín	prítomnosťou chlorofylu	tvorbou sacharidov	riadením tvorby polypeptidových reťazcov na ribozómoch	riadením tvorby polynukleotidových reťazcov na ribozómoch
219	špecifické trojice za sebou nasledujúcich nukleotidov v makromolekule DNA sa nazývajú:	trinómy nukleotidov	trikódy nukleotidov	trizómy nukleotidov	triplety nukleotidov	kodóny	antikodóny	transpozóny	genómy
220	Čoho sa zúčastňujú regulačné gény:	regulujú aktivitu iných génov	regulujú syntézu polysacharidov	regulujú transport vody na bunky	kódujú poradie báz v molekulách DNA	regulujú rovnakú aktivitu všetkých génov	regulujú rovnakú aktivitu génov vo všetkých bunkách	zabezpečujú organizačný poriadok v celej sústave génov	regulujú aktivitu génov v čase a priestore
221	Chromatín sa skladá z:	DNA a lipidov	deoxyribonukleovej kyseliny a bielkoviny	bielkovín a kyseliny ribonukleovej	bielkovín a sacharidov	DNA a bielkovín	DNA a polysachridov	RNA a bielkovín	RNA a polysacharidov
222	Nositeľom genetickej informácie (génov) u väčšiny organizmov je:	mDNA	DNA	ribonukleová kyselina	tRNA	iDNA	rRNA	deoxyribonukleová kyselina	iAMP
223	p	p	p
224	Na základe komplementarity báz sa tymín viaže s:	adenínom	guanínom	uracilom	uracilom alebo guanínom	cytozínom	cytozínom alebo adenínom	tymínom alebo uracilom	tymínom
225	Aké sú antikodóny v tRNA k úseku mRNA CGAUAUCGUGCU:	CGU UTUCGU GCU	GCU AUA GCA CGA	CGA UAU CGU GCU	GCT ATA GCA CGA	CGA TAT CGT GCT	GCU AUA CGA CGA	CGT ATA CGT GCA	GCU ATA GCA CGA
226	Komplementárne vlákno DNA má oproti adenínu v reťazci bázu:	adenín	tymín alebo guanín	guanín	uracil alebo guanín	tymín	tymín alebo guanín	adenín alebo guanín	tymín alebo adenín
227	Komplementárne vlákno k úseku DNA GGG ATC TTC GAA je:	CCC TAC AAG CTT	CCC UAG AAG CUU	GGG TAC AAC GTT	CGC TAG AAG CTT	GGG UAG AAC GUU	GGG ATC TTC GAA	CCC TAG AAG CTT	AAA TAC CCA CTT
228	Genetická informácia sa z DNA transkripciou prepisuje do:	sRNA	N	tRNA	mRNA	enzýmov	tRNA	DNA	mDNA
229	Iniciálky dusíkových báz nukleotidov sú:	N	G	C	P	S	T	A	U
230	Aminokyseliny, z ktorých sa skladajú bielkoviny:	v živých sústavách je ich asi 20 druhov	niektoré sú nepostrádateĺné	sú napr. leucín, metionín, a alanín	sú napr. kyselina asparágová a tyrozín	sú napr. kyselina asparágová a tyroxín	organizmus si vie všetky syntetizovať	sú vo všetkých bielkovinách v rovnakom poradí	sú v každej bielkovine v špeciálnom poradí
231	Na základe komplementarity báz sa uracil viaže s:	adenínom	guanínom	uracilom	uracilom alebo guanínom	cytozinom	cytozinom alebo adenínom	tymínom alebo uracilom	tymínom
232	Mimojadrové molekuly DNA:	obsahujú genetickú informáciu pre autoreprodukciu niektorých organel	jadrové a mimojadrové gény sa často dopĺňajú pri formovaní určitého znaku	od niektorých génov chloroplastovej DNA priamo závisí syntéza chlorofylu v chloroplastoch	sú vždy kruhové chromozómy prokaryotického typu	v eukaryotických bunkách jednoduchých húb sa nenašli kruhové molekuly DNA	v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných enzýmov	nepriamo zasahujú do štruktúry jadrových chromozómov	v mitochondriách kódujú štruktúru oxidačnoredukčných vitamínov
233	O operóne Escherichia coli platí, že:	nachádzajú sa v jadrovej membráne	prepisuje sa ako celok	nachádza sa v reťazci bielkovín	je súvislým reťazcom génov	nachádza sa v DNA	prepisuje sa do mRNA ako celok	neprepisuje sa	prepisuje sa po častiach
234	Komplementárny reťazec DNA má oproti:	adenínu - tymín	adenínu - cytozín	cytozínu - adenín	tymínu - adenín	cytozínu - guanín	guanínu - cytozín	guanínu - tymín	tymínu - guanín
235	Aký počet aminokyselín kóduje pri syntéze bielkovín úsek DNA ATG TCT TTT CGG GGC	3	4	5	6	8	7	2	1
236	Aminokyseliny môžu byť kódované:	všetky len jedným typom kodónu	vždy len dvomi kodónmi	vždy viacerými typmi kodónov	viacerými typmi kodónov	vždy len trojicou kodónov	viacerými typmi tripletov	všetky len jedným typom tripletu	vždy len dvomi tripletmi
237	Aký bol úsek štruktúrneho génu, keď poradie báz v mRNA je CGA UAU CGU GCU	GCT ATA GCA CGA	CGA TAT CG	AGC ACG AUA UCG	CGA UAU CGU GCU	CGA TAT CGT GCT	UCG UGC UAU UCG	CGT UTU CGU CCU	GCT TAT GCT CGT
238	O syntéze RNA platí, že	je katalyzovaná	nie je katalyzovaná	stavebným prvkom sú voľné aminokyseliny	energiu dodáva ATP	energiu nedodáva ATP	je z chemického hľadiska podobná ako syntéza DNA	RNA sa syntetizuje napr. v jadre, mitochondriách, v chloroplastoch	poradie nukleotidov je určené poradím báz v jednom z vlákien DNA
239	Na základe komplementarity báz sa adenín viaže s:	adenínom	guanínom	uracilom	uracilom alebo guanínom	cytozínom	cytozínom alebo adenínom	tymínom alebo uracilom	tymínom
240	DNA a RNA sa líšia:	typom sacharidu	primárnou štruktúrou	spôsobom vzniku	sekundárnou štruktúrou	transkripciou	molekulovou hmotnosťou	matricou	enzýmom, ktorý katalyzuje ich syntézu
241	Dusíková báza uracil sa nachádza:	len v mRNA	en v jednovláknovej DNA	len v DNA	len v RNA	v DNA aj v RNA	iba v tRNA	iba v rRNA	iba v géne
242	Správna komplementarita báz DNA - mRNA pri transkripcii je:	C - A	G - C	T - A	G - A	C - G	A - T	A - U	G - U
243	O syntéze DNA platí:	DNA sa syntetizuje v jadre len medzi dvomi deleniami bunky	DNA sa syntetizuje napr. v jadre, v mitochondriách a v rastlinných bunkách aj v chroplatoch	energiu dodáva DNA-polymeráza	nazývame ju proteosyntéza	volí sa nukleosyntéza	na syntézu DNA sa využíva energia vo forme ADP	pri tomto deji sa dodáva energia z ATP a tvoria sa nukleozidrifosfáty	matricou je DNA a pospájaním nukleotidov sa uvoľní veľké množstvo energie
244	Ak prepíšeme informáciu kodónov DNA CGT GGA TCC AAT do kodónov mRNA dostaneme:	GCU CCA UGG AAU	GCA CCT AGG TTA	CGU CGA ACC UUA	GCA CCU AGG UUA	CGT GGA TCC AAU	GCC CCT AGG TTA	CGU GGA UCC AAU	CGA GGA UCC AAU
245	Aká je štruktúra komplementárnej časti druhého vlákna DNA k úseku reťazca AGA TCC GGG TTT	GAG CTTT AAA CCC	UCU AGG CCC AAA	TCT UGG CCC UUU	TCT AGG CCC AAA	AGA TCC GGG TTT	TTT GGG CCT AGA	AAA CCC CGA TCT	TAC AGG CCC AAA
246	Aké je poradie nukleotidov mRNA transkribovaných podľa úseku DNA TTC CCG GGG ATC C:	UUC CCG CGG ATC C	AAG GGC CCC UAG G	UUC CCCG GGG AUC C	AAC CCG GGG UAC C	TTC CCG GGG ATC C	UUG CCG GGG AUC C	UUC CCG GGG TUC C	AAU UUG GGG AUU U
247	Mimojadrové gény sa do ďalších generácií:	prenášajú veľmi presne, tak ako jadrové gény	neprenášajú	prenášajú tak ako jadrové gény	prenášajú sa menej presne ako jadrové gény	nikdy neprenášajú	prenášajú koordinovane	neprenášajú tak presne a koordinovane ako jadrové gény	prenášajú tak, že sa vyskytujú v rôznom počte kópií
248	Na základe komplementarity báz sa cytozín viaže s:	adenínom	guanínom	uracilom	uracilom alebo tymínom	cytozínom	cytozínom alebo adenínom	tymínom alebo uracilom	tymínom
249	O syntéze bielkovín môžeme správne tvrdiť, že:	nazývame ju proteosyntéza	matricou je molekula mRNA	matricou je ribozómová RNA	umožňuje ju tRNA, ktorá sprostredkováva interakciu medzi mRNA a aminokyselinami	pred syntézou polypeptidového reťazca sa voľné aminokyseliny spoja s príslúchajúcimi tRNA	tvorba bielkovín závisí od syntézy ribonukleových kyselín	tvorba bielkovín závisí od syntézy DNA	katalyzujú ju špecifické enzýmy - glykánsyntétázy
250	RNA je nositeľom genetickej informácie u:	cicavcov	RNA vírusov	hubiek	DNA vírusov	niektorých nebunkových organizmov	RNA baktérií	prokaryotických organizmov	plazmidov
251	Nukleové kyseliny:	patria k základným makromolekulárnym látkam živých sústav	vznikajú spájaním nukleotidov	nesú genealogickú informáciu, alebo sa podieľajú na jej realizácií	obsahujú 3 typy dusíkových báz a jeden typ cukru	vždy obsahujú päťuhlíkatý cukor	vždy obsahujú šesťuhlíkatý cukor	nesú genetickú informáciu alebo sa podieľajú na jej realizácií	vždy obsahujú aminokyseliny
252	Na základe komplementarity báz sa guanín viaže s:	adenínom	guanínom	uracilom	uracilom alebo guanínom	cytozínom	tymínom alebo adenínom	tymínom alebo uracilom	tymínom
253	Ak sú tRNA antikodóny GCA a GUA, aká bola sekvencia DNA v štruktúrnom géne:	GCA GTA	UAC UGC	CGU CAU	CGA CUA	GCT GAT	GCU GTU	UUU AAA	CGT CTA
254	Kedy vznikajú dedičné vývinové chyby u človeka:	počas vnútromaternicového vývinu	počas puberty	počas embryonálneho vývoja	po narodení dieťaťa	počas adolescencie	počas postnatálneho obdobia	počas prenatálneho obdobia	počas stárnutia
255	Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, keď matka má krvnú skupinu 0 a otec A:	A s genotypom AA, ak je otec homozygot	O s genotypom OO, ak je otec homozygot	A s genotypom AO, ak je otec homozygot	B s genotypom B0, ak je otec heterozygot	A s genotypom AA, ak je otec heterozygot	O s genotypom OO, ak je otec heterozygot	A alebo O, ak je otec heterozygot	A alebo O, ak je otec homozygot
256	Pri genómových mutáciách	sa mení počet chromozómov v bunke	sa nemenia jednotlivé gény	sa menia jednotlivé chromozómy	sa mení počet jednotlivých chromozómov a sád	eukaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n	prokaryotická bunka má viac alebo menej chromozómov ako 2n	pozorujeme polyploidiu alebo aneuploidiu	pozorujeme zmenu štruktúry chromozómov
257	čo je genetika:	veda, ktorá študuje vplyvy vonkajšieho prostredia na genetickú podstatu bunky	veda o premenlivosti mnohobunkových organizmoch	veda o zákonoch rozmnožovania živých sústav	veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov	samostatná biologická veda	veda o náhlych zmenách metabolizmu	veda o vývine organizmov	veda o tkanivách a pletivách
258	Koľko génov lokalizovaných v heterologickej časti chromozómu X poznáme:	10	50	75	vyše 100	90	50 000	2 000	500
259	Zdravý manželia majú dvoch synov, jeden z nich je daltonik. Aké sú genotypy obidvoch manželov:	X d X x XY	XX x XY	XdX x XdY	XdXd x XY	matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je prenášačom	matka je prenášačka, otec nemá vlohu pre daltonizmus	matka nemá vlohu pre daltonizmus, otec je zdravý	XX x XdY
260	Fenotypový štiepny pomer pri krížení heterozygota s homozygotom recesívnym pri monohybridizme pri úplnej dominancii je:	1:3:1	2:1	3:1	1:1	50% : 50%	75% : 25%	25% : 50% : 25%	nie je, plat9 y8kon uniformity
261	Ako nazývame proces kríženia dvoch jedincov, pri ktorom sledujeme proces jedného génu, t.j. jedného alelového páru:	monohybridizmus	dihybridizmus	recipročné kríženie	vrúbľovanie	trihybridizmus	polyploidia	inbreeding	spätné kríženie
262	Úlohou genetickej prognózy je	prenatálne určenie pohlavia dieťaťa v rodine, kde sa vyskytol autozomálne recesívny znak	sledovanie výskytu ochorenia v rodine	stanovenie predpokladu ďalšieho výskytu danej dedičnosti choroby alebo chyby v rodine	príprava podkladov pre genetickú prevenciu	stanovenie rizika postihnutia ďalšieho dieťaťa vážnou dedičnou chorobou alebo chybou	príprava vedecky podložených informácií pre rozhodovanie o ďalšom osude gravidity v prípadoch, ak riziko postihnutia dieťaťa prekračuje 10%	príprava vedecky podložených informácií pre rozhodovanie o ďalšom osude gravidity v prípadoch, ak riziko postihnutia dieťaťa prekračuje 2%	prenatálne určenie pohlavia dieťaťa v rodine, kde sa vyskytlo, alebo sa dá predpokladať gonozomálne recesívne ochorenie
263	Daltonizmus je podmienený:	recesívne, viazaný na pohlavné chromozómy X a Y	recesívne, viazaný na gonozóm X	recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm X	recesívne, viazaný na pohlavný chromozóm Y	recesívne, viazaný na heterochromozóm X	dominantne, viazaný na heterochromozóm X	dominantne, viazaný na heterochromozóm Y	recesívne, viazaný na somatické chromozómy
264	Galaktozémia sa dedí:	autozómovo recesívne	autozómovo dominantné	recesívne viazaná na chromozóm X	recesívne viazaná na chromozóm Y	recesívne, vloha je na somatickom chromozóme	intermediárne, vloha je na somatickom chromozóme	dominnatné, vloha je na somatickom chromozóme	gonozómovo recesívne
265	Genotyp jedinca homozygota recesívneho pre uvedené znaky je:	AAbb	Aabb	aaBb	aabb	AaBb	aabbcc	cc	bbcc
266	Matka má krvnú skupinu A. Otec má krvnú skupinu AB. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa:	homozygotne B, ak je matka homozygot	homozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky	O, ak je matka heterozygot	AB, bez ohľadu na genotyp matky	B, ak je matka heterozygot	heterozygotne A, bez ohľadu na genotyp matky	O, ak je matka homozygot	homozygotne B, ak je matka heterozygot
267	Nález Y chromozómu v karyotype znamená:	aneuploidiu u cicavcov	mužské pohlavie u ľudí	ženské pohlavie u ľudí	poruchu segregácie chromozómov	mužské pohlavie u človeka	samičie pohlavie u vtákov	samičie pohlavie u motýľov	poloploidiu u motýľov
268	Fenotypový štiepny pomer pri krížení dvoch heterozygotov s úplnou dominanciou pri monohybybridizme je:	2:1	3:1	3:2:1	1:1	66% : 33%	75% : 25%	25% : 50% : 25%	50% : 50%
269	K základným metódam šľachtiteľstva patrí:	hybridizácia	vrúbľovanie	kríženie	samoopeľovacie metódy	biotechnológia	výber jedincov s požadovanými znakmi	prírodný výber	pohlavný výber
270	Intermediarita je:	osobný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota	osobný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa obidve alely prejavujú vo fenotype heterozygota rovnakou mierou	medzidruhové kríženie	osobný prípad úplnej dominancie, pri ktorej sa dominantná alela neprejaví vo fenotype heterozygota	jav, kedy sú dve alely v páre rôzne, ale znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou	jav, kedy sú dve alely v páre rovnaké, ale znak je jeden a podieľajú sa na ňom rovnakou mierou	jav, keď dve rôzne alely podmienia vznik dvoch znakov	osobný prípad neúplnej dominancie, pri ktorej sa recesívna alela neprejaví vo fenotype heterozygota
271	S akou pravdepodobnosťou môže mať žena prenášačka daltonizmu s mužom daltonikom farboslepú dcéru:	25%	50%	100%	0%	s rovnakou ako syna daltonika	s dvojnásobnou ako syna daltonika	s rovnakou ako dcéru prenášačku	s rovnakou ako dcéru homozygotne zdravú
272	Obaja rodičia majú krvnú skupinu AB. akú krvnú skupinu môžu mať ich deti:	heterozygotne A	heterozygotne B	homozygotne 0	homozygotne A	homozygotne B	kodominatné AB	heterozygotne 0	kodominatné A
273	Hemofilia (dedičná krvácavosť) sa vyskytuje:	častejšie u žien	častejšie u mužov	rovnako u oboch pohlaví	u mužov, ktorých otec mal túto chorobu	u mužov, ktorých matka je prenášačka	u synov prenášačiek hemofilie	u všetkých synov prenášačiek	len u mužov, ktorých otec mal hemofiliu
274	Pojem uniformita hybridov znamená že:	všetko potomstvo v I. filiálnej generácií je rovnaké	všetko potomstvo v I. filiálnej generácií sa štiepi na obidve rodičovské formy v pomere 1:1	všetky potomkovia sú heterozygoti a genotypovo a fenotypovo sa neodlišujú	všetci hybridi v I. filiálnej generácií pri úplnej dominnancii nie sú fenotypovo zhodní ani s jedným rodičom	všetci hybridi v I. filiálnej generácií sú heterozygoti	všetci hybridi v I. filiálnej generácií sú pri úplnej dominancii fenotypovo zhodní s jedným z rodičov	všetci hybridi v I. filiálnej generácií sú pri neúplnej dominancii fenotypovo zhodní s jedným z rodičov	všetci hybridi v I. filiálnej generácií pri neúplnej dominancii nie sú fenotypovo zhodní ani s jedným z rodičom
275	Súbor všetkých génov v jednej bunke sa nazýva:	genóm	genozóm	polyribozóm	polyploidia	plazmid	genotyp u jednobunkovcov	karyotyp	fenotyp
276	hmotným základom dedičnosti je:	adenozintrifosfát	nukleová kyselina	ribozómy	glykogén	DNA	ATP	bielkovina	deoxyribóza
277	Genotyp dihybrida homozygota dominantného pre prvý znak a homozygota recesívneho pre druhý znak je:	AABb	aaBB	AAbb	aabb	CCdd	DDee	Ddee	CcDd
278	Mutácie rozoznávame:	génové, štruktúrne a podmienené	mutácie, ktoré zasahujú jednotlivé gény, chromozómy a chromozómové sady	génové, chromozómové a genómové	chromozómové, autozómové a genómové	indukované a spontánne	autogamné a gonochoristické	štruktúrne a funkčné	dedičné a nededičné
279	Obidve deti majú krvnú skupinu 0. Aké krvné skupiny môžu mať ich rodičia:	homozygotne A a heterozygotne B	homozygotne A a homozygotne B	homozygotne 0 a homozygotne 0	homozygotne 0 a heterozygotne A	homozygotne 0 a heterozygotne B	heterozygotne A a heterozygotne B	homozygotne B a heterozygotne B	heterozygotne B a heterozygotne A
280	Genetickou schémou kríženia heterozygota s homozygotom recesívnym je:	Aa x aa	AA x aa	Aa x Aa	Aa x AA	AaBb x aabb	AaBb x AaBb	AABB x aaBB	aaBB x aaBB
281	Obidvaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. Aká je pravdepodobnosť, že ich deti budú mať krvnú skupinu B:	100%	75%	50%	25%	0,75	0,25	0,8	0,5
282	Pri neúplnej dominancii alely B nad alelou b je heterozygot Bb fenotypovo:	zhodný s bb	zhodný s BB	zhodný len s BB	rovnaký ako BB aj bb	odlišný od BB	odlišný od bb	odlišný od Bb	odlišný od BB aj bb
283	Genotyp jedinca homozygota doninantného pre uvedené znaky je:	AAbb	AaBb	AaBB	AABB	AABBCC	AA	Aa	AaBb
284	Mutagény:	sú činitele prostredia, vyvolávajúce zmeny tkanív	sú činitele vyvolávajúce vznik mutácií v bunke	sú činitele zabraňujúce vznik mutácií v bunke	sú gény, spôsobujúce mutácie	sa podieľajú na vzniku indukovaných mutácií	sú fyzikálnej povahy ako napr. ionizujúce žiarenie	sú chemickej povahy ako napr. rádiomutácie	sú chemickej povahy ako napr. yperit a kofein
285	Génové mutácie:	menia jednotlivé gény	menia jednotlivé chromozómy	menia poradie alebo počet nukleotidov	menia tvar alebo počet chromozómov	dochádza pri nich napr. k strate jedného alebo niekoľkých nukleotidov	dochádza pri nich napr. k zaradeniu nadpočetného nukleotidu alebo niekoľkých nukleotidov	dochádza pri nich napr. k zámene jedného chromozómu za neprirodzený chromozóm	dochádza pri nich napr. k zámene jedného nukleotidu za neprirodzený nukleotid
286	Koľko autozómov obsahuje telová bunka čloeveka:	22 párov	23 párov	44	46	párny počet	nepárny počet	jednu sadu	dve sady
287	Pohlavné chromozómy u živočíšnych druhov:	sa označujú X a Y	sú v gamétach len po jednom	kombinácia YY neexistuje	sa nachádza v normálnych gamétach len po jednom	somatická bunka vždy obsahuje X chromozóm	somatická bunka vždy obsahuje Y chromozóm	kombinácia YY podmieňuje mužské pohlavie	nazývajú sa aj autozómy
288	žena prenášačka hemofílie bude mať dieťa s hemofilikom. Môžu mať aj zdravého syna:	nikdy nie	áno	s pravdepodobnosťou 75%	vždy	áno, ak syn dostane od matky zdravý X chromozóm	nemôžu mať synov	áno, ak sa im narodí najprv homozygotne zdravá dcéra	áno, s pravdepodobnosťou 75%
289	Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu B. ich deti môžu mať krvnú krvnú skupinu:	homozygotne B s pravdepodobnosťou 50%	homozygotne B s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne B s pravdepodobnosťou 50%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne B s pravdepodobnosťou 75%	B s pravdepodobnosťou 50%	B s pravdepodobnosťou 75%	0 s pravdepodobnosťou 50%
290	Matka má krvnú skupinu 0, otec AB. Akú krvnú skupinu môžu mať ich deti:	0 s pravdepodobnosťou 100%	B s pravdepodobnosťou 75%	A s pravdepodobnosťou 50%	AB s pravdepodobnosťou 25%	0 s pravdepodobnosťou 0%	B s pravdepodobnosťou 50%	A s pravdepodobnosťou 25%	AB s pravdepodobnosťou 0%
291	Galaktozémia je:	dedičná molekulová choroba	dedičné autozómové recesívne ochorenie	ochorenie, pri ktorom chýba jeden z enzýmov pre odbúranie galaktózy	dedičné ochorenie, ktoré patrí medzi dedičné vývinové chyby	dedičné ochorenie vyvolané chromozómovou mutáciou	dedičné gonozomálne dominantné ochorenie	dedičné gonozomálne recesívne ochorenie	dedičné ochorenie, kde jedna mutovaná alela má pleiotropný účinok
292	Do koľkých skupín sú usporiadané chromozómy v karaotype človeka:	piatich	šiestich	siedmych	ôsmych	A až F	troch	štyroch	A až G
293	Jeden rodič má heterozygotne krvnú skupinu A, druhý heterozygotne krvnú skupinu B. Akú krvnú skupinu môže mať ich dieťa:	heterozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne skupinu B s pravdepodobnosťou 25%	skupinu AB s pravdepodobnosťou 25%	skupinu 0 s pravdepodobnosťou 25%	homozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25%	homozygotne skupinu A s pravdepodobnosťou 25%	skupinu AB s pravdepodobnosťou 75%	skupinu 0 s pravdepodobnosťou 50%
294	Jeden s rodičov má heterozygotne krvnú skupinu, druhý homozygotne A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:	homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%	A s pravdepodobnosťou 50%	A s pravdepodobnosťou 75%	A s pravdepodobnosťou 100%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75%	homozygotne A s pravdepodobnosťou 75%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 50%
295	Fenotyp je:	súbor rozlišovacích znakov buniek organizmu	súbor všetkých kvalitatívnych a kvalitatívnych znakov živého organizmu	súbor všetkých znakov živého organizmu, ktoré sú vlastné vyjadrením genotypu a prostredia	súbor genetických znakov haploidnej bunky	súbor všetkých dominantných génov živého organizmu	súbor všetkých recesívnych génov živého organizmu	súbor všetkých alel v populácii	súbor všetkých chromozómov vytvárajúcich karaotyp
296	Pri úplnej dominancii alely A nad alelou a je heterozygot Aa fenotypovo:	zhodný s AA	zhodný s aa	medzi AA a aa	odlišný od AA aj aa	rovnaký ako dominantný homozygot	rovnaký ako recesívny homozygot	iný ako dominantný alebo recesívny homozygot	rovnaký ako dominantný alebo recesívny homozygot
297	Môžu mať manželia daltonici farboslepé dieťa:	áno, s pravdepodobnosťou 25%	áno, s pravdepodobnosťou 50%	áno, s pravdepodobnosťou 75%	áno, s pravdepodobnosťou 100%	všetky deti musia byť farboslepé	áno, ale farboslepých synov bude 25%	áno, ale farboslepých synov bude 75%	áno, ale narodenie farboslepej dcéry je pravdepodobnejšie ako farboslepého syna
298	Súbor genotypovo a fenotypovo zhodných jedincov sa nazýva:	čistá línia, ak vznikli pohlavným rozmnožovaním	inbredná línia, ak vznikli pohlavným rozmnožovaním	klon, ktorý vznikol nepohlavným rozmnožením	kolónia, ak u nej prebehla diferenciácia	autogamia, prebiehajúca nepohlavným rozmnožovaním	čistá línia, ak vznikli nepohlavným rozmnožovaním	inbredná línia, ak vznikli nepohlavným rozmnožovaním	klon, ktorý vznikol pohlavným rozmnožením
299	Obaja rodičia majú heterozygotne krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:	A s pravdepodobnosťou 25%	A s pravdepodobnosťou 50%	A s pravdepodobnosťou 75%	A s pravdepodobnosťou 100%	homozygotne A s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
300	Rh faktor sa dedí ako znak:	autozomálne recesívny	gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm X	autozomálne dominantný	gonozomálne dominnatný viazaný na chromozóm X	autozomálne intermediárny	gonozomálne dominnatný viazaný na chromozóm Y	gonozomálne recesívny viazaný na chromozóm Y	autozomálne recesívny viazaný na chromozóm X
301	Príkladom mendelovskej dedičnosti normálneho ľudského znaku je dedičnosť:	hemofilie	krvných skupín	daltonizmu	Downovej choroby	farby očí	praváctva a ľaváctva	farbosleposti	krátkoprstosti
302	Genotyp jedinca heterozygota pre uvedené znaky je:	AaBb	Aabb	AAbb	AaBB	Aa	CcDdEe	AabbCc	AaBbCc
303	Polyploida je:	znásobenie počtu niektorých chromozómov	znásobenie počtu úplných chromozómových sád	chýbanie určitých génov	znásobenie neúplných chromozómových sád	napr. triploidia	napr. tetraploidia	napr. diploidia	napr. aneuploidia
304	čo rozumieme pod pojmom polygénny systém pri dedičnosti kvantitatívnych znakov:	účasť niekoľkých génov fenotypu	účasť rôznych génov, vytvárajúcich jeden genotyp	systém viacerých recesívnych znakov	účasť veľkého počtu génov, ktoré vytvárajú aj veľký počet rozličných genotypov	účasť veľkého počtu aktívnych a neutrálnych alel, ktoré podmieňujú vznik kvantitatívnych znakov	účasť veľkého počtu génov "malého účinku", ktoré podmieňujú vznik kvantitatívnych znakov	účasť veľkého počtu aktívnych a neutrálnych alel, ktoré podmieňujú vznik kvalitatívnych znakov	účasť veľkého počtu génov "malého účinku", ktoré podmieňujú vznik kvalitatívnych znakov
305	Segregácia chromozómov je:	výmena chromozómov pri meióze	rozpad chromozómov pri meióze	rozchod chromozómov pri meióze	prekríženie chromozómov počas meiózy	jav, ktorého dôsledkom je segregácia génov	jav, kedy sa do gaméty dostane po jednom z homologických chromozómov	jav, kedy sa do gaméty dostanú obidva homologické chromozómy	dôsledok crossing-overu
306	Budú deti farboslepej ženy u zdravého muža schopné rozoznávať červenú a zelenú farbu:	dcéry budú, synovia nebudú	dcéry budú, synovia budú	do puberty nie, potom všetky budú	v neskoršom veku budú všetky deti farboslepé	dcéry prenášačky budú rozoznávať farby, synovia budú farboslepí	dcéry prenášačky nebudú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí	dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry budú rozlišovať farby, synovia budú farboslepí	dcéry prenášačky budú farboslepé, homozygotne zdravé dcéry a všetky synovia budú rozlišovať farby
307	Asi koľko dedičných chorôb pozná v súčasnosti medicína:	2000	8 800	500	1 0000	5 0000	800	100	1 500
308	genetickou schémou kríženia dvoch heterozygotov je:	AA x aa	Aa x Aa	Aa x AA	Aa x aa	AaBb x AaBb	AABB x AABB	aaBB x aaBB	aabb x AABB
309	Zmenu genofondu spôsobuje:	monohybridizmus	mutácia, ak nositeľ prežíva a rozmnožuje sa	evolúcia	prírodný výber	dihybridizmus	selekcia	mutácia, aj u neplodných jedincov	Hardyho - Weinbergov zákon
310	Koľkými alelami je zastúpený každý gén v somatickej diploidnej bunke:	jednou zdedenou alelou po otcovi, druhou po matke	jedinou alelou	dvomi alelami	viacerými pármi alel	jedným párom alel	jednou aktívnou a jednou inaktívnou	jednou dominantnou a jednou intermediárnou	najmenej tromi
311	Koľko chromozómov má somatická bunka človeka:	46	23 párov	48	23	22 párov	haploidnú sadu	diploidný počet	22 párov autozómov a jeden pár gomozómov
312	Genofond je:	súbor všetkých alel indivídua	genetická výbava jednej rodiny	zásoba všetkých alel pre všetky dedičné znaky populácie	súbor všetkých alel členov určitej určitej populácie	súbor dominantných alel členov určitej skupiny	súbor recesívnych alel členov určitej rodiny	súbor fenotypov členov jednej populácie	zásoba všetkých znakov príslušníkov určitého druhu
313	Aké je chromozómové určenie pohlavia u:	cicavcov má samec gonozómy XY	cicavcov má samica gonozómy XX	vtákov má samec gonozómy XX	motýľov má samica gonozómy XY	vtákov má samica gonozómy XY	motýľov má samec gonozómy XX	u cicavcov má samica gonozómy XY	u cicavcov má samec gonozómy XX
314	Nezávislosť skupiny činiteľov zapríčiňujúce premenlivosť organizmov sú:	indukovaná premenlivosť a indukovaná dedičnosť	nededičná premenlivosť a činitele vonkajšieho prostredia	vrodené a získané činitele prostredia	dedičná a nededičná premnlivosť	zloženie genotypu a činitele vonkajšieho prostredia	dedičná premenlivosť a genotyp	genotyp a fenotyp	fenotyp a činitele vonkajšieho prostredia
315	Gonozómy sú:	chromozómy buniek nervovej sústavy	pohlavné chromozómy	bunky gonád	chromozómy, ktoré určujú pohlavie	autozómy X a Y	chromozómy X a Y	chromozómy tvoriace haploidnú sadu	jeden par chromozómov v somatických bunkách, ktorý určuje pohlavie
316	Karyotyp je:	určenie morfologického typu jadra bunky	schéma usporiadania génov	obraz chromozómov bunkového jadra	mapa sekvencie aminokyselín génov jadra	mikroskopický obraz chromozómov eukaryotickej bunky, ktorá slúži na ich identifikáciu	mikroskopický obraz chromozómov prokaryotickej bunky, ktorá slúži na ich identifikáciu	u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná pohlavím	u všetkých zdravých jedincov jedného druhu rovnaký, odlišnosť je daná vekom
317	Príkladom molekulovej choroby človeka je:	Downov syndróm	galaktozémia	esenciálna hypertenzia	chromozómová aberácia	krátkoprstosť	ľavorukosť	dedičné vývinové chyby	neuróza
318	Jeden z rodičov má krvnú skupinu A, druhý B. Ich deti môžu mať krvné skupiny:	A a B za predpokladu, že žiaden z rodičov nemá alelu 0	AB a A za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0	B a O za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0	AB, A, B a O za predpokladu, že každý z rodičov má alelu 0	AB a B za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0	AB za predpokladu, že ani jeden žiaden z rodičov nemá alelu 0	AB, A, B a O za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0	A, B a O za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu 0
319	Pri mohohybridnom krížení vzniká čistá línia, ak krížime:	aa x aa	AA x AA	homozygota s heterozygotom	homozygotov rovnakého genotypu	dvoch homozygotov dominnatných	dvoch heterozygotov	dvoch homozygotov recesívnych	Aa x Aa
320	Mutáciu sa môže zmeniť:	počet alel v genóme bunky	kvalita génov	kvantita génov	štruktúra chromozómu	počet chromozómov	teplota tela	počet genotypov v alele	kvantita pohlavia
321	Genotyp dihybrida homozygota recesívneho pre prvý znak a heterozygota pre druhý znak je:	Aabb	aaBB	AABb	aabb	AAbb	ccDd	AAbb	ddEe
322	Z dvoch detí je syn hemofilik a dcéra homozygotne zdravá. Aké sú genotypy ich rodičov:	XhXh a XY	XhX a XhY	XhX a XY	XX a XhY	matka je prenášačka a otec zdravý	matka je prenášačka a otec chorý	matka je homozygotne zdravá a otec zdravý	matka je homozygotne zdravá a otec chorý
323	K dedičným chorobám viazaných na heterochromozóm X u človeka patrí:	hemofilia	krátkoprstosť	zelená farba očí	esenciálna hypertenzia	farbosleposť	daltonizmus	chorobná krvácavosť typu A	chorobná krvácavosť typu C
324	Pri krížení dvoch rôznych homozygotov (AA x aa), pri úplnej dominancii, je potomstvo v F1:	v pomere 1:1	v pomere 2:2:1	uniformné	v pomere 3:1	zložené z heterozygotov	genotypicky zhodné	zložené z homozygotov	v pomere 9:3:3:1
325	V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel dominantných homozygotov:	25%	50%	75%	100%	jedna štvrtina	jedna polovica	tri štvrtiny	jedna tretina
326	Aneuploidia je:	chýbanie chromozómovej sady	zmena štruktúry jedného chromozómu	znížený alebo zvýšený počet určitých chromozómov	znásobenie počtu úplných sád chromozómov	nadpočetnosť alebo chýbanie určitého chromozómu	jav, ktorý vedie k rovnocennosti gamét	jav, ktorý vedie k poruchám mitózy a utváranie gamét	porucha počtu chromozómov, napr. pentaploidia
327	Farbosleposť (daltonizmus) sa vyskytuje:	rovnako u oboch pohlaví	častejšie u mužov	častejšie u žien	tak, že syn ju získa vždy od otca	u mužov aj u žien	len u mužov	u všetkých synov farboslepej matky	u všetkých dcér farboslepej matky a zdravého otca
328	Genotypový štiepny pomer potomstva pri krížení dvoch heterozygotov pri monohybridizme je:	3:1	1:1	3:2	1:2:1	nie je, platí zákon uniformity	75%:25%	25%:50%:25%	50%:50%
329	Fenotyp u potomstva pri monohybridizme s neúplnou dominaciou v F2 generácií sú:	1 typu	2 typov	3 typov	4 typov	s pravdepodobnosťou 50%, zhodní s rodičmi	s pravdepodobnosťou 50%, odlišní od rodičov	s pravdepodobnosťou 75%, podobní obidvom rodičom	s pravdepodobnosťou 75%, odlišní od rodičov
330	V genetických pokusoch sa často používali:	rastliny hrachu	kukurica	octové mušky a jej mutácie	mrkva	rastliny nocovky	ľudia	kone	veľryby
331	Chromozómy jedného páru, ktoré majú rovnaký tvar a veľkosť:	sa nazývajú homologické chromozómy	sa nazývajú diplozómy	vytvárajú heterologické páry	sú autozómy	sa nazývajú heterologické chromozómy	majú rovnaké gény a rovnaké alely	sú napr. gonozómy X a Y	majú rovnaké gény, ale nemusia mať rovnaké alely
332	K systému výberu osôb na genetický výskum patrí:	genealogický	populačný	gemelologický	cytochemický	morfologický	výskum dvojčiat	fyziologický	kultivačný
333	Polygénny systém sa skladá z:	dvoch typov aktívnych alel	pozitvnych a negatívnych alel	neutrálnych a aktívnych alel	dvojice aktívnych alel	génov "malého účinku"	génov "veľkého účinku"	génov pozitívnych	génov negatívnych
334	Otec a syn sú daltonici, kým matka rozlišuje farby normálne. Zdedil syn túto chorobu po otcovi:	áno, s chromozómom Y	nie, zdedil ju s chromozómom X od matky	áno, s pravdepodobnosťou 50%	áno, od obidvoch starých rodičov	nie, lebo od otca dostáva chromozóm Y	nie, lebo otec nemá vlohu pre farbosleposť	áno, s pravdepodobnosťou 25%	nie, lebo matka nie je farboslepá
335	Väzbová skupina génov je:	spravidla hydroxylová skupina nukleovej kyseliny	peptidická väzba aminokyseliny	súbor génov v jednom chromozóme (v jednom chromozómovom páre)	súbor génov všetkých chromozómov	súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek ako celky	súbor génov, ktoré sa prenášajú do dcérskych buniek po dávkach	súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v meióze	súbor génov, pre ktorý platí princíp segregácie v amitóze
336	Schému, na ktorej sú gény na chromozóme usporiadané podľa ich poradia a vzdialenosti nazývame:	polyzóm	genóm	chromozómová mapa	mapa karyotypu	segregácia chromozómov	crossing-over	karyotyp	väzbová skupina
337	Brat ma skupinu AB, jeho sestra má krvnú skupinu 0. Genotypy krvných skupín ich rodičov sú:	AB a AO	A0 a B0	B0 a AB	00 a AA	heterozygotne A a heterozygotne B	homozygotne A a homoozygotne B	heterozygotne A a homozygotne B	heterozygotne A a kodominantne AB
338	Najviac koľko generácií u človeka môže objektívne sledovať genetik:	tri	štyri	päť	šesť	jednu	dve	súčasnú	vybranú
339	Fenotypový štiepny pomer v F2 u dihybridizmu s úplnou dominanciou je:	9:3:1	3:1	9:3:3:1	9:4:2:1	6:5:4:1	27:9:9:3:3:1	9:3:3:3:1	3:2:1
340	Gény:	sú úsekmi molekúl DNA v chromozómoch	sú tvorené ribozómami a DNA	usmerňujú produkciu špecifických bielkovín	sa nachádzajú v plnom počte v každej diploidnej bunke jedinca	sa rozdeľujú na gény veľkého a malého účinku	sa nachádzajú v plnom počte v každej haploidnej bunke jedinca	sa nachádzajú na lokusoch a chromozómoch	zabezpečujú nededičnú premenlivosť
341	Prečo nie je možné skúmať dedičnosť človeka metódou kríženia:	nedovoľujú to Mendelové zákony	z etických dôvodov	pre nízky počet potomkov	pre nízky počet sledovaných generácií	ľudské pohlavné bunky, nie sú vhodné na kríženie	pre dlhú generačnú dobu človeka	pre nedostatok finančných prostriedkov	z estetických dôvodov
342	Obaja rodičia majú homozygotne krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:	A s pravdepodobnosťou O%	A s pravdepodobnosťou 10O%	0 s pravdepodobnosťou 25%	0 s pravdepodobnosťou O%	homozygotne A s pravdepodobnosťou 100%	homozygotne A s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 05%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 25%
343	súbor všetkých génov živého organizmu sa nazýva:	genofond	fenotyp	genotyp	polygenóm	genóm u jednobunkovcov	karyotyp	chromozóm	alela u jednobunkovcov
344	Chromozómové mutácie:	spôsobujú zmenu počtu chromozómov	vždy menia štruktúru i počet chromozómov	menia štruktúru chromozómov	zmenšujú množstvo RNA v chromozómoch	nemenia samotné gény	menia poradie alebo počet génov v chromozóme	nazývajú sa aj chromozómové aberácie	nazývajú sa aj genómové aberácie
345	Koľko chromozómov obsahuje jedna chromozómová sada človeka:	22 párov chromozómov	44 chromozómov	23 chromozómov	23 chromozómových párov	22 párov autozómov a jeden pár gonozómov	22 autozómov a jeden gonozóm	22 autozómov a jeden pár gonozómov	45 chromozómov
346	Kvalitatívne znaky sú:	napr. farba korunných lupienkov ruže	intenzita metabolizmu	funkčné	farba očí	fenotyp	farba vlasov	podmienené génmi malého účinku	telesná výška
347	Pri znaku recesívne dedičnom , ktorého alel je na X chromozóme, budú:	vždy postihnuté dcéry matky prenášačky, nezávisle od genotypu otca	vždy budú postihnutí synovia zdravej matky, nezávisle od genotypu otca - prenášača	ak je matka prenášačka a otec nositeľom znaku, budú synovia chorí s rovnakou pravdepodobnosťou, ako ich sestry budú prenášačky	ak je matka prenášačka a otec nositeľom znaku, budú synovia chorí s rovnakou dvojnásobnou pravdepodobnosťou, ako ich sestry budú prenášačky	ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, deti nebudú mať znak	ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, ich deti majú rovnakú pravdepodobnosť, že nebudú mať znak	ak matka nemá recesívnu alelu a otec má znak, všetky deti budú mať znak	vždy postihnuté dcéry zdravej matky, nezávisle od genotypu otca
348	Genotyp dihybrida homozygota recesívneho pre prvý znak a homozyzygota dominantného pre druhý znak je:	AAbb	Ccdd	eeFF	bbCC	AaBb	AABB	aaBB	BbCC
349	Variabilita:	je vnútrodruhová premenlivosť	je heterogénnosť prostredia	súvisí s dedičnosťou	je rovnotvárnosť	sa prejavuje u cicavcov	je existencia rôznych druhov	sa prejavuje len u človeka	je rovnaká u rôznych biologických druhov
350	Matka má heterozygotne krvnú skupinu A, jej dieťa má homozygotne krvnú skupinu A. Akú krvnú skupinu môže mať otec dieťaťa:	heterozygotne A	homozygotne 0	homozygotne A	heterozygotne A alebo heterozygotne B	homozygotne A alebo heterozygotne A	homozygotne A alebo homozygotne A	heterozygotne A alebo homozygotne A	heterozygotne A alebo homozygotne 0
351	Otec má homozygotne krvnú skupinu A a matka má heterozygótne krvnú skupinu B. Ich deti môžu mať krvnú skupinu:	homozygotne A s pravdepodobnosťou 50%	komodominantne AB pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 75%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 0%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 25%	heterozygotne A s pravdepodobnosťou 50%	komodominantne AB pravdepodobnosťou 50%	homozygotne 0 s pravdepodobnosťou 100%
352	U starej matky sa vyskytol autozomálne dominantný znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že vnúča bude mať tento znak, ak je jeho otec recesívny homozygot pre daný znak:	50%	100%	25%	0%	polovičná	bude ho mať vždy	nebude ho mať	jedna štvrtina
353	O spontánnych mutáciách platí, že:	vznikajú veľmi často	sú zriedkavé	ich frekvencia je 10^-5až 10^-10 na jeden gén a jednu generáciu	spôsobuje ich človek	ich frekvencia je 10^-15až 10^-20 na jeden gén a jednu generáciu	vznikajú bez zásahu človeka	vznikajú po zámernom pôsobení človeka	vznikajú náhodne
354	V potomstve kríženia dvoch heterozygotov (pri monohybridizme) je podiel heterozygotov:	50%	25%	75%	100%	polovičný	jedna štvrtina	tri štvrtiny	rovnaký ako homozygotov dominantných
355	Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb.	je rovnaká, ako u synov	je rovnaká, ako že nebude farboslepá	je trojnásobná, ako že syn nebude farboslepý	je rovnaká, ako že ich syn nebude farboslepý	ich dcéra nikdy nebude farboslepá	ich dcéra vždy bude farboslepá	je rovnaká, ako že ich dcéra nebude farboslepá	je dvojnásobná, ako že syn nebude farboslepý
356	Pri krížení dvoch rozličných homozygotov (pri monohybridizme) platí, že:	každý z nich utvára len jeden typ gamét	ich potomkovia sú uniformní	splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí heterozygoti	splynutím gamét pri oplodnení vznikajú samí homorozygoti	všetci potomkovia sú rovnakí a sú heterozygoti	všetci potomkovia sú rovnakí a sú homozygoti	pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký fenotyp, ako jeden z rodičov	pri úplnej dominancii majú všetci potomkovia rovnaký genotyp, ako jeden z rodičov
357	Pri krížení dvoch rovnakých homozygotov (pri monohybridizme) platí, že:	utvárajú rovnaký typ gamét	všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť homozygoti	všetci potomkovia (hybridi) musia byť rovnakého genotypu ako rodičia	všetci potomkovia (hybridi) musia štiepiť v pomere 1:1	všetci potomkovia (hybridi) sú heterozygoti	utvárajú rôzny typ gamét	nevytvárajú gaméty	všetci potomkovia (hybridi) musia byť opäť heterozygoti
358	O chromozómoch buniek človeka platí, že:	ich normálny počet je konštantný	ich podiel v jednej chromozómovej sade sa označuje symbolom n	v každom z nich sú lokusy - miesta kde sa nachádzajú gény	lokusy na chromozóme sú uložené lineárne za sebou	jadrá u všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) majú rovnakú chromozómovú výbavu	ich tvar a veľkosť je charakteristická	lokusy na chromozóme sú uložené cirkulárne	jadrá všetkých telových buniek jedinca (za normálnych okolností) nemajú rovnakú chromozómovú výbavu
359	Heterozygot:	je jedinec, ktorého obidvaja rodičia mohli byť heterozygotmi	je jedinec, ktorý vznikne pri krížení dominantného homozygota s recesívnym	je jedinec, ktorý nemôže vzniknúť krížením recesívneho homozygota s heterozygotom	je jedinec, ktorý môže vzniknúť pri krížení dominantného homozygota s heterozygotom	je jedinec, ktorý vznikne pri krížení heterozygota s recesívnym homozygotom s pravdepodobnosťou 75%	je jedinec, ktorý má krvnú skupinu 0	vzniká s pravdepodobnosťou 50% pri krížení dvoch heterozygotov	jeho vznik pri krížení recesívneho homozygota s heterozygotom je rovnako pravdepodobný ako vznik dominantného homozygota
360	O dihybridizme platí, že:	pri krížení sledujeme prenos dvoch párov alel zároveň	alely každého páru osve sa správajú podľa pravidiel monohybridizmu	dihybrid AABB vytvára jeden typ gamét	dihybrid AaBb vytvára štyri typy gamét	pri krížení dvoch heterozygotov vzniká 9 možných typov genotypov u potomkov	dihybrid AABB vytvára dva typy gamét	dihybrid AaBb vytvára dva typy gamét	pri krížení dvoch heterozygotov vznikajú 4 možné typy genotypov u potomkov
361	U starej matky sa vyskytol autozomálne recesívny znak. Jej dcéra tento znak nemá. Aká je pravdepodobnosť, že ani vnúča nebude mať tento znak, ak je jeho otec dominantný homozygot pre daný znak:	50%	0%	75%	100%	polovičná	bude ho mať vždy	nebude ho mať	tri štvrtiny
362	Genotyp jedinca homozygota dominantného pre uvedené znaky je:	AaBb	AABb	AABBCC	AA	AaBBcc	AABB	AABBCcDD	BBCC
363	Pri krížení heterozygota s homozygotom recesívnym platí, že:	utvárajú sa dva tyoy gamét	u jedného rodiča sú gaméty rovnaké a u druhého rôzne	pri oplodnení vznikajú také isté kombinácie alel, aké mali rodičia	heterozygot a homozygoti recesívni vznikajú s rovnakou pravdepodobnosťou	utvára sa jeden typ gamét	u jedného rodiča sú gaméty rovnaké a u druhého rovnaké	pri oplodnení vznikajú odlišné kombinácie alel , aké mali rodičia	heterozygoti a homzygoti recesívni vznikajú s rôznou pravdepodobnosťou
364	Ak má jedinec genotyp:	AaBb je heterozygot pre obidva znaky	aaBB je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak	CCDDEE je recesívny homozygot pre všetky 3 sledované znaky	eeFF – znázorňuje dihybrida	BbCc – znázorňuje tetrahybrida	CCdd je recesívny homozygot pre prvý znak a dominantný homozygot pre druhý znak	AABB znamená to, že obaja rodičia mali krvnú skupinu kodominantne AB	AaBbCCDdEeFf je heterozygot pre všetky uvedené znaky
365	Matka má krvnú skupinu B a jej dieťa má krvnú skupinu A: Otcom dieťaťa môže byť muž s krvnou skupinou:	homozygotne A, ak má matka heterozygotne B	heterozygotne A, ak má matka heterozygotne B	heterozygotne A, ak má matka homoozygotne B	kodominantne AB, ak má matka heterozygotne B	kodominantne AB, ak má matka homozygotne B	kodominantne AB, bez ohľadu na genotyp matky	homozygotne 0, ak má matka heterozygotne B	homozygotne 0, ak má matka homozygotne B
366	Genotyp dihybrida heterozygota pre prvý znak a homozygota recesívneho pre druhý znak je:	Aabb	CcDD	AaBB	AaBb	Bbcc	Ccdd	AAbb	bbCc
367	Mutácie, pri ktorých sa mení počet chromozómv, ale nemenia sa gény ani štruktúra chromozómov sa nazývajú:	genómové	chromozómové	génové	genofondové	diploidné	haploidné	hypodiploidné	triploidné
368	O génoch malého účinku platí:	sú napr. gény pre telesnú výšku	sú to napr. gény pre krvné skupiny človeka	sa nevyskytujú u človeka	sú to gény podmieňujúce kvantitatívne znaky	ich súbor sa nazýva polyfunkčný systém	sú to napr. gény pre farbu očí u drozofily	sú to gény na chromozóme Y	vyskytujú sa u človeka
369	Obidvaja rodičia majú krvnú skupinu A. Ich deti môžu mať krvné skupiny:	A a 0 za predpokladu, že jeden z rodičov má alelu O	homozygotne A, bez ohľadu na ich genotyp	A a 0 za predpokladu, že každý z rodičov má alelu O	A a 0 za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov má alelu O	homozygotne 0 ak každý z rodičov má alelu 0	homozygotne 0 bez ohľadu na genotyp ich krvných skupín	A, za predpokladu že ani jeden z rodičov nemá alelu A	0, za predpokladu, že nanajvýš jeden z rodičov má alelu 0
370	Prapohlavné bunky mnohobunkových organizmov, z ktorých vznikajú gaméty:	sú praploidné	majú diploidný počet chromozómov	sa diferencujú z gamét	majú toľko chromozómov, koľko sa ich nachádza v zygote	majú dva gonozómy	z každého páru ich chromozómov sa jeden dostáva pri meióze do budúcej pohlavnej bunky	z každého páru ich chromozómov sa obidva dostanú pri meióze do budúcej pohlavnej bunky	majú nepárny počet autozómov
371	Genotyp je:	súbor enzýmov živého organizmu	súbor všetkých alel živého organizmu	súbor všetkých znakov živého organizmu	súbor všetkých génov živého organizmu	súbor všetkých fenotypov živého organizmu	súbor všetkých metabolických pochodov	súbor všetkých kvalitatívnych znakov	súbor všetkých kvantitatívnych znakov
372	Dcéra rozoznáva normálne červenú a zelenú farbu, avšak jej matka je farboslepá. Dcéra sa vydala a jej manžel nemá problémy pri rozlišovaní farieb. O pravdepodobnosti, že ich dcéra nebude farboslepá platí, že:	je rovnaká ako u synov	je rovnaká, ako že bude farboslepá	je dvojnásobná, ako že syn nebude farboslepý	je rovnaká, ako že ich syn nebude farboslepý	ich dcéra nikdy nebude farboslepá	ich dcéra vždy bude farboslepá	je rovnaká, ako že ich dcéra bude farboslepá	je trojnásobná, ako že syn nebude farboslepý
700	Hormóny	sú spravidla aminokyseiliny	často sú to bielkoviny	niektoré sú stereoidy	obyčajne sú to polysacharidy	niektoré sú arény	nie sú zdrojom energie	nie sú stavebnými látkami	sú zdrojom energie
701	Číry moč majú:	vtáky	plazy	ryby	obojživelníky	hady	korytnačky	žaby	mloky
702	Forma signálu, na ktorú je receptor najcitlivejší sa nazýva:	primeraný podnet	adekvátny podnet	energetický podnet	popud	reflex	útlm	maximálny podnet	optimálny podnet
703	Genotyp homozygota dominantného pre prvý znak a heterozygota pre druhý znak je:	BBCc	DDEe	AAbb	AaBB	BBcc	DdEE	AABb	EEFf

Vypis otazok z biologie